Tomáš Gluchman

27. júla, 2008 | Diskusia (5)

Zisťujem, že som už dlho svoj blog neobohatil o nový článok. Podaktorí ma už pravdepodobne vyškrtli zo svojho RSS krmítka a Googlebot odkopol na vedľajšiu koľaj. Po takmer troch mesiacoch dištancu to dnes skúsim znova, snáď aspo�? len sumarizovať, tak prosím vás, ospravedl�?te potenciálnu neotesanosť môjho iste už zakrpateného prejavu. :)

Tak, a je leto. Čas, kedy si my – študenti – môžeme oddýchnuť od skrípt, semestrálnych prác a podvedomého strachu zo skúškového na konci každého semestra. Mne tento jún na celé skúškové stačilo asi 20 kalendárnych dní, takže v poslednom kvartáli som sa už veselo pripravoval na leto.

Sono Italiano… No, Ceco. No! Slovacco!

Ako asi každý Čvuťák (ČVUT = České vysoké učení technické), aj ja mám povinnosť zúčastniť sa v rámci bakalárskej etapy jedného telovýchovného kurzu. Osobne som si preferenčne vybral kurz letný a z konkrétnej ponuky taliansku Tarquiniu. Predsa len, ak má človek na výber priehradu v Čechách alebo more, tak si vyberie to, kam idú lepší ľudia. Ale vážne. Bola by hanba takto prerušiť morskú reťaz, ktorú si staviam posledných pár rokov. A existovala aj šanca, že trochu chytím bronzu.

Tak sme sa teda po asi 20tich hodinách dotrmácali autobusom do severnej časti kraju Lazio, asi 10km od etruského mestečka Tarquinia, do jedného z tucta kempingov po pobreží. Ešte počas cesty sme sa zastavili na 2 hodinky v srdci Toskánska, v Siene. Úprimne, 2 hodiny je málo aj na prehliadku malého mestečka. Vzhľadom na to, že vodič kvôli rekonštrukcií nemohol odbočiť správne na diaľnici, sme sa ešte predtým mohli pokochať aj krásnou toskánskou krajinou plnou viníc, kopcov, úzkych cestičiek a hŕbou ďalších viníc.

Počas týžd�?ového kurzu, na ktorom som mimochodom zistil, existujú aj ľudia, ktorí sú v športe ešte neschopnejší ako ja (toto neberte vážne, občas mám nutkanie sa podce�?ovať aj na verejnosti), sme sa boli pozrieť aj do spomínanej neďalekej Tarquinie, a neskôr aj až do veľkého a majestátneho Ríma. Osobne som sa do oboch miest veľmi tešil, zvlášť do Tarquinie, pretože vedúci mi spomínal, že navštívime tunajšiu etruskú nekropolu, ktorá patrí medzi najkrajšie v Taliansku. Samozrejme, exkurzia sa nekonala, pretože sme vďaka úrazu jedného z členov našej letnej expedície museli navštíviť tarquinskú nemocnicu. Tak sme sa aspo�? prešli po meste.

Mimochodom, prečo mám pocit, že všetky talianske mestá sú krásne? Možno len na m�?a, ako stredoeurópana dolieha pôvab inej kultúry a subtropickej architektúry. Zrejme tie isté pocity skľučujú aj Američanov a Japoncov v Prahe :)

Za pár dní sme si to autobusom s pražskou ešpézetkou nasmerovali do Večného mesta, kam vraj vedú všetky cesty. Asi hodinka po autostráde, niekdajšej cesty Via Aurelia a už sme sa ocitli na prahu veľkého Rímskeho okruhu (GRA). Znenazdajky, po asi ďalšej polhodine do centra, sme už vystupovali pred Koloseom. Čas do odjazdu 9 hodín, na programe je Forum Romanum, Fontana di Trevi, Pantheon, Piazza Navona, Castel sant' Angelo a Citta del Vaticano (s chrámom sv. Petra). Nezaháľajme teda.

Dá sa povedať, že sme viac-menej všetko stihli. Nebol som každopádne nasrdený, keď sme už nestihli Forum, lebo sme ho obchádzali a hľadali do�? vchod, pretože ešte jedna cesta do Ríma ma čaká. Počas odjazdu som sa teda samozrejme tešil na ten budúci krát. To sa však nedalo povedať o niektorých mojich kolegoch, citujem jedného z nich: „Každý vraví, že aspo�? raz za život treba navštíviť Rím. Ja som to našťastie už splnil“. Tak, proti gustu… :)

Cestou späť sme sa zastavili ešte vo Florencií, no pre istotu sme dostali na obhliadku mesta len hodinu a trištvrte. Človek kým zíde z kopca a zorientuje sa v úzkych a vysokých uličkách, tak hneď, aby sa vracal. Mesto je to však pokojné, prekvapivo preplnené turistami zo západnej Európy, ale nemenej krásne. Aspo�? viem, čo mám čakať, ak sa sem ešte v živote dostanem (na nejakú dlhšiu dobu).

A späť v Prahe

Po Taliansku som si odskočil na týžde�? domov a teraz som do konca mesiaca opäť v matičke Prahe, pracujúc, občas spiac a pripravujúc sa na ďalšie ťaženie na staroveký Rím. Škoda len, že uplynulé dni boli zošerednené náhodným výskytom búrok, prehánok a vetra, ktorý sa rád pohráva s dáždnikmi obyčajných smrteľníkov. Občas však stačí len prečkať zopár minút ukrytý na suchom mieste a vzápätí víťazne vyjsť do obnoveného slnečného d�?a.

Bol to však šok, prísť zo slnečného pobrežia Stredozemného mora, kde bolo oblakov ako šafránu, a aj to skôr vo vnútrozemí, a teplota klesala pod 30°C azda len od súmraku do úsvitu, sem do nášho mierneho pásma a tepelného rozsahu 18–28 stup�?ov. Po rýchlej aklimatizácií sa však za necelý týžde�? vydávam späť do južných krajov, kde dúfam, že si horúčavy dokonalo vychutnám. Veď čo, keď už tu nás počasie takto ťahá za nos, celý rok potom bude škadero…

www.flickr.com