Gluchman.Weblog

Často sa stáva, a s rozmachom internetu a internetových zápisníčkov (i.e. weblogov) ešte častejšie, že v diskusií pod takýmto článkom sa viac, než podstata hlavnej myšlienky textu, preberá a rozvíja autorova gramatická dispozícia. Potom to vyzerá asi následovne – 2 diskusné príspevky rozširujúce tematiku článku, 20 príspevkov s tromi diskutujúcimi rozoberajúcimi autorovu právnu spôsobilosť vo vyjadrovaní sa on-line, no a v neposlednom rade jeden zmätený autor, ktorý nevie, čo si o tom všetkom myslieť.

Nehaň mi materinčinu, ty ozembuch!

Samozrejme, ako niektorí ďalší „čudáci“, tiež schvaľujem myšlienku typu „nehaňte jazyk môj“ (nevyslovil to už niekto? :)), no som si vedomý, že weblog je súkromnou záležitosťou jedného až n ľudí a určité excesy v tomto stupni voľnosti prejavu je potrebné rešpektovať. Žlčový bod varu sa u mňa dostavuje s príchodom nesmierne pokrokových mladých ľudí, uctievajúcich kult písmena „w“, skrášľujúcich alfabetické znaky číslovkami a deformujúcich písmenká s obsahom diakritického znamienka. Potom vznikajú rôzne patvary ľúbozvučnej slovenčiny, resp. teda „lubozwucney s1ow3nciny“.

Priznám sa, kameňom by som hodiť nemohol, nakoľko občasné prehrešky vypudí aj klávesnica pod mojimi rukami, a tak v rámci urýchlenia konverzácie je možné u mňa stretnúť „chatovacie“ výrazy typu „jj“, „ee“, „nj“, „njn“, či „lol“, alebo „imho“ :) IMHO, takéto výrazy však patria len do konverzácie v rámci tzv. IM (Instant Messaging), do článkov už tieto veci určite nepatria vôbec.

Pokles jazykovej kultúry

Úplne iný prípad je používanie gramaticky nesprávnych výrazov v internetových médiách, ktoré si prítomnosťou zlého alebo žiadneho korektora spôsobujú znižovanie popularity (alebo priamo úmerné zvyšovanie kritiky a nespokojnosti takýchto mini-deviantov, ako ja). Do off-line prostredia začína pomaly vstupovať návrh novely zákona o štátnom jazyku z dielne Ministerstva kultúry SR, ktoré sa rozhodlo prehrešky voči slovenčine v masmédiach finančne sankcionovať v rozmedzí 100–5000 eur. Odôvodňujú to „poklesom jazykovej kultúry“, čo sa prejavuje práve nespisovným prejavom a používaním „anglicizmov“ (takéto slovo som ešte nepočul) a amerikanizmov. Informoval o tom internetový denník SME.sk.

Bude zaujímavé, či sa tento „apgrejd“ zákona ujme, no v rámci hnutia za jazykovú očistu môžme takýto krok do určitej miery vítať. Nevýhodu môžeme vidieť najmä v dokazovaní toho, že pre daný cudzí výraz, nezavedený v slovníku cudzích slov, skutočne neexistuje rýdzo slovenský ekvivalent.

A čo s tými marketérmi?

Á propos, marketéri. Kto vie, čím to je, ale s týmto sa už určite stretol každý z nás. Tak, ako ostatných ľudí, ani marketérov nemôžme hádzať do jedného vreca, jednoducho to vrece nie je dostatočne veľké (samozrejme, že žartujem ;)). Ale vždy sa nájdu aj expertní samozvaní copywriteri (mimochodom, aký je slovenský ekvivalent tohto povolania?), či tvorcovia on-line reklamných kampaní, ktorým sa jednoducho nedarí dostať so seba súvislú množinu viet vyznačujúcich sa spisovnou správnosťou.

K tomuto zamysleniu ma inšpirovala diskusia pod článkom Braňa Ráca, spomenutý článok denníka SME a môj kolega zo školy, ktorý pracuje v oblasti marketingu a dnes som mal možnosť zhliadnuť niekoľko viet, ktoré napísal ako esej k jednému predmetu.

P.S.: slovo copywriter v slovníku cudzích slov naozaj je a dokonca aj taký upgrade, čiže mám dojem, že novela zákona by sa nového vyjadrovania až v takej kritickej miere nedotkla.