Tomáš Gluchman

24. novembra, 2009 | Comments Off

Neviem, či len mne, alebo aj vám sa tak neuveriteľne zdá, ako ten čas letí. Strmhlav ako orly z Tatry, dovolím si v tomto egocentrickom zápisníku nahliadnuť do histórie tohto týždňa a zanôtiť si o Tomáš mládenca príhodách a skúsenostiach. V skratke – banky, stomatológ, cestovanie, promócie, elektrotechnika a Einstein. V závere zistím, či som na niečo nezabudol. 

Teraz už vety rozvité.

Nedeľa 15.11.

Na sociálnej sieti Facebookovskej som onoho dňa poznamenal, že zatiaľčo večeriam v Prahe, spať už budem v Prešove. Nebola to až tak pravda. V Prešove som večeral po druhýkrát, zhruba o polnoci.

Po štyroch mesiacoch som sa vracal domov, len však na chvíľu, dovedna asi na 30 hodín. Let bol večerný, v turbovrtuľovom ATRku sa spať veru nedá, ledaže máte zaľahnuté v ušiach. Vtedy, keď si uvedomíte, ako je zrazu ticho navôkol, radšej neprehĺtajte. S vysvietenou zemou cez lietadlový oblok sa krásne zaľahnuto rozjíma.

Pondelok 16.11.

Kolotoč udalostí začína. Mojou misiou doma je obísť zubárku, banky, navštíviť krajčírku, účtovníčku, niečo ešte nakúpiť a večer sa zbaliť na utorňajšiu cestu. Samozrejme, hneď prvá zastávka ma prekvapila. Na moje počudovanie mám vraj zubný kaz, no vŕtať ho nebudeme hneď, aby sa zamedzilo potenciálnym komplikáciám s plombou počas spomínanej cesty. OK, „postponed“ na 23.12., jeden krajší dátum, ako druhý.

Následne som bol ešte viac prekvapený, pretože za hodinu sa mi podarilo stihnúť tri banky na rôznych miestach. Po niekoľkých týždňoch mám tak konečne aktivované Internetové bankovníctvo, ktoré sa mi podarilo zablokovať tromi nesprávnymi pokusmi. Samozrejme, pri štvrtom som si už spomenul na správny kód… Znie to zaujímavo, ale toho dňa som sa stal (buď jedným, alebo spolu-) majiteľom dokopy šiestich bankových účtov. Ak vezmeme do úvahy, že polovica z nich sú účty firemné, zdá sa snáď tento počet racionálnejší. Ale určite by sa dal ešte minimalizovať :)

Utorok 17.11.

Skoré vstávanie a vyrazenie z metropole Šariša presne o 5.40 miestneho času. Počas cesty polojasno, hmly, ale aj dážď, no cesta do Prahy, s prestávkami, bola zavŕšená zaparkovaním pri hoteli v Holešovičkách (zasa) presne o 14.00. Zaujímavé, že trasa Brno-Praha trvala asi 1,5 hodiny s asi 50 kilometrami v hmle a jedným dotankovaním.

Večer sme sa vybrali do centra mesta, zhliadnuť očakávané oslavy udalostí spred 20 rokov. Na Národnej triede už čakalo veľké pódium, ešte väčšie obecenstvo a v strede ulice koridor, čakajúci na symbolických demonštrantov opakujúcich si trasu Albertov, Vyšehrad, Divadlo, Národní. Dlho, pradlho sa nič nedialo, tak sme strategicky skúsili zaujať polohu v prvom podlaží priľahlého obchodného domu My (čítaj „obchodného domu Máj“), aby sme sa nemuseli natŕčať cez hlavy prístojacích občanov. Sprievod nakoniec prišiel, vzápätí začal koncert Monkey Business, no keďže sme boli umiestnení v obchodnom dome za sklom, počuť nebolo takmer nič. Tak sme odišli.

Streda 18.11.

Veľký to deň. Akademický. Promočný. Ako som už kdesi písal, človek už pomaly zabudol, že niekedy štátnicoval a ešte ho čakajú len promócie. Ja už o ôsmej ráno v Betlémskej kapli, na nacvičenie slávnostnej udalosti. Rodina s mojou priateľkou dorazili o niečo neskôr, usadili sa a nám už rozdávali posledné inštrukcie pred ceremóniou. Zrejme trémou sa však často stávalo, že zapamätanie troch jednoduchých úkonov (prisahať na insigniu a podať ruku zástupcovi rektora, prevziať diplom a podať ruku profesorovi, podať ruku dekanovi a ukloniť sa) robí neskutočné ťažkosti. Niektorí diplom proste z ruky vytrhli a pokračovali ďalej, iný nevedel, komu potriasť pravicou skôr, … Veľmi pekne to vystihla moja milá vo svojom článku.

Popoludní, už ako konečne plnohodnotný bakalár som načal s rodinou voľnejšiu prechádzku Prahou. I keď bola na nás podpísaná únava, zvládli sme ju a deň sa opäť rýchlo skončil. Mimochodom, viete, ako sa v samom centre Prahy, niekde na stezke medzi Karlovým mostom a Staromestským námestím, môžete cenovo prijateľne najesť/napiť? Stačí len odbočiť do bočnej uličky, prejsť asi 20 metrov, nájsť možno nejaký penzión, a všetky ceny sa razom znížia o 50%.

Ešte využiť auto z domu, nakúpiť si zásoby na časy mestskej hromadnej dopravy a už sa môžeme nerušene oddať posteli a perine.

Štvrtok 19.11.

Úspešne odpromované a hajde späť do školy. Po rokoch od upustenia z uzdy strednej školy som opäť chytil do rúk spájkovačku a povinne na jedinom elektrotechnickom cvičení som zaňuchal kolofóniu a taviace vlastnosti cínu. Niekoľko rezistorov, diód, kondenzátorov a jednej malý čierny brouk, všetko mojim okom úhľadne zaletované, no stále siréna nepiští, ako má. Aj odbornému oku cvičiaceho sa to zdalo v poriadku, no siréna stále nepiští, ako má. Prvýkrát v živote bol môj spájkovaný výtvor prilepený na svorky oscilátora, ten zobrazil akési čáry-máry, učiteľ skonštatoval niečo v pozitívnom zmysle a siréna sa rozpišťala, ako mala. No po odpojení z oscilátora zasa nepišťala, ako mala. Poltergeist. Toť moje vysvetlenie. Som si istý! :)

Piatok, sobota, nedeľa

Zmiernenie tempa, nadchádzajúci víkend, no povinností neubudlo. V nedeľu som si zaobstaral nový počítač, o ktorom, keď ho zriadim k obrazu svojmu, poznamenám pár ďalších faktov neskôr. Teraz sa blížia semestrálne písomky, zápočty, predtermíny, práce požehnane, … juch, ako je mi dobre :)

A čo s tým Einsteinom?

Viete, že Albert Einstein pôsobil v Prahe? Che a dokonca na MatFyze, 17 mesiacov. Vraj tu významne rozvinul svoju teóriu relativity, býval kdesi na Smíchove, no jeho manželke sa tu nepáčilo, tak sa vrátili do Švajčiarska. Po Berne, Zürichu pôsobil práve v Prahe, následne už len v Berlíne a Princetone. Ale to len tak na okraj, podľa istej teórie sa Einstein stretol aj s Haškom, ktorý ho spomína kdesi v príbehoch o Švejkovi ;)