Gluchman.Weblog

Prehliadajúc fotogalériu v mojom mobilnom telefóne v rovnakom čase zhruba predvčerom, som si v skratke zaspomínal na (takmer) celý predchádzajúci rok. Teda… vlastne ešte tento rok, ktorému sme na sklonku. A aký že to bol? Fotografie síce nekopírujú lineárne časovú líniu, ale snáď sa bude príjemne pozerať s verbálnym doprovodom :)

Mobilné GSM zariadenie mám len od februára, no i tak mám pocit, akoby sa niektoré udalosti udiali už v prapradávno. Ktoré že to zvieratko má krátku pamäť?

Kultúrne sa začalo ťaženie telefónu, keď hneď v deň zapojenia SIM karty si skúsil cvakanie v brnenskej Titanic Hall na výstave o Tutanchamónovi. Za pár dní neskôr už robil špionážne fotky záverečnej klaňačky v pražskom Národnom divadle po predstavení Verdiho Aidy:

Medzitým sa udial sviatok všetkých Valentínov a k nám sa do opatery dostal malý budúci šéfkuchár – Čiči:

Ako sme zistili, nie je aktívny len v kuchyni (či konzumácií – viď dôkaz), ale aj pri rutinných domácich prácach:

Za nejaký čas sa naskytla tretia premiéra (a tretia klaňačka) novo naštudovaného diela opery Národného divadla, Čajkovského Onegina:

To už sa ale schyľovalo ku koncu Veľkej noci a prišiel čas sa v správny moment presťahovať na správne miesto – z koleje na kolej k mojej láske.

Momentálne som jeden z mála „čvuťákov“, ktorí medzi dokladmi nosia kolejenku UK. Tak sa mi podarilo moju stoličku, komodu, sušiak, či túto kôpku vecí

dvakrát pretiahnuť cez Prahu v tejto malej požičanej dodávke

Veľká noc sa, medziiným, tiež niesla v duchu sekáčika a kladivka. Stomatologického :) Takže portrétovka stavov before/after:

V júli som si to zopakoval, a aby som bol vyvážený po oboch stranách, rovnaký postup ma čakal na opačnej pologuli mojej sánky, v poradí už s treťou osmičkou:

Obrázok „after“ už nemám, nakoľko tých RTG snímkov toho appendixu, ktorý mi rastie smerom dohora z krku už bolo dosť :)

Zavŕšenie opernej sezóny sa dostavilo v podobe Carmen (v podaní taktovky Jozefa Bednárika), no z tohto predstavenia ponúkam len jeden záber:

Nutno poznamenať, že na aktéroch bolo vidieť opadnutý entuziazmus z vyše 10-ročného dookola-hrania tohto, inak, pekného diela. Za niekoľko mesiacov sa nám naskytli v rukách lístky na ešte jedno operné predstavenie, no účasť sme museli zo školských dôvodov oželieť :(

V lete sa v práci, hoc v teple, pracovalo pohodovo, na počiatku jesene rovnako tak:

Nielenže nás asi od mája obveseľoval svojou prítomnosťou nový kolega Miro, ale na jeden celý deň nám prišiel pomáhať aj malý Bobeš a tak sme makali ako fretky:

V októbri sa konalo WebExpo, konferencia o webových technológiách, organizovaná v priestoroch ČZU v Suchdole. Najviac som si od toho sľuboval zásobenie promo-kancelárskymi potrebami, samozrejme, ako druhotný efekt, hneď po dozvedení sa nových vecí (a tých tam veru bolo).

Avšak, tohto roku sa veľa pier žiaľ nerozdávalo, zato Vodafone nás obšťastnil úžasným lepkavým mliazgavým niečim, čo dokáže väčšie predmety udržať krátkodobo a papieriky dlhodobo na dverách či chladničkách:

Samozrejme, na svoje si prišiel aj Čiči, keď som aj jemu priniesol kopu reklamných predmetov:

Okrem toho som bol obdarený poukážkou na príspevok do štátneho rozpočtu ČR (prostredníctvom referentky cudzineckej polície):

či profesionálnymi trikmi v oblasti merania slaboprúdovej elektroniky v škole:

No a na konci roka do Prahy zavítali už tradične vianoce, vianočné trhy, varené vínko, pečené gaštany a obrovský vianočný stromček zasadený 2 metre pod dlaždený povrch Staromestského námestia:

Medzitým som ešte ukončil jedno vysokoškolské vzdelanie, naviazal na ďalšie, pracoval, študoval, spal, jedol a mnoho ďalšieho, no jedno som však nestihol – poriadne si oddýchnuť. Preto už bezpodmienečne musí byť leto v roku 2010 poznačené dovolenkou, najlepšie s možnosťou chytania bronzu, aspoň trošičku :)

Dobrú noc zatiaľ, pour féliciter 2010!