Môj prechod od polodesktopníka k plnodesktopníku
…alebo ako som si nový počítač kupoval.
Je to už síce nejaký ten týždeň od kúpy nového elektronického mazlíčka, no aj vďaka nie čerstvo rozpísanému článku sú tieto udalosti a postrehy aktuálno-retrospektívne :)
Impulz spred roka
Dlhá cesta začala už pred rokom, kedy som si notebook premenil na polovičný desktop. Bolo to pri vzácnej príležitosti, pri ktorej sa LCD monitor odmietol ďalej podieľať na zobrazovaní výstupných informácií z počítača. Vtedy som trucovitý displej oddelil od zvyšku notebooku a oknom do duše operačného systému sa stalo 22-palcové „elgéčko“.
Teraz, nastávajúc pravá chvíľa dospieť, po rokoch strávených na nízkoprofilovom deriváte osobného počítača, rozhodol som sa vrátiť do starých čias, kedy bolo možné si plnohodnotne prispôsobovať hardvér k obrazu svojmu. V mojej súčasnej situácií – „half“-laptop s externým LCD a klávesnicou ako primárny počítač a EEE PC ako sekundárny a mobilný, je tento prechod vlastne nemarkantný. Aj tak sa význam notebookosti tohto notebooku už pred rokom vytratil.
A ide sa na to
Vladimírovi z Irisoftu ďakujem za radu pri výbere troch hlavných komponent
nového počítača – CPU, RAM a matičnej dosky. Zvyšok, s ideou mať
počítač dnešných pomerov, som si už vybral sám :) Takto sa celková
konfigurácia dostala do kombinácie Intel Core 2 Duo 3,3 GHz, 4 GB RAM,
1 TB HDD a MS Windows 7 Ultimate 64-bit, čo mnohí označujú ako solídny
low-end súčasnosti. Pre mňa je to 14-míľový skok a považujem to za veľmi
dobrý výber :)
Celú asambláž som sa rozhodol skompletovať sám, za pomoci skrutkovača a pásika na viazanie káblov. Samozrejme, priebeh inštalácie zrejme ani zďaleka nedosahoval časov najlepších kompletovačov PC na svete, no aspoň „sme še pobaveľi“. Sprvu som bol prekvapený systémom inštalácie procesorového chladiča, no nakoniec, i keď napriek pravidlu krížového upevňovania, sa mi podarilo tie plastové nožičky pretlačiť cez dosku a napevno upevniť tú točiacu sa ozrutu.
Microsoft softvér
Počítač naštartuje, BIOS blikne, pípatko pípne, nastáva čas nainštalovať operačný systém. Ak sa chystáte inštalovať MS Windows 7, počítajte, že vás to bude stáť takmer okamžite 15–20 GB diskového miesta. Prvá inštalácia trvala asi 4 hodiny, druhýkrát, po znovunaformátovaní partície C:, tá istá už asi len 45 minút. Prax robí majstra :) Tentokrát som mrkvičkovi vyhradil 100 GB a dúfam, že bude do penzie spokojný. Ako som sa neskôr dočítal, 32-bitová verzia potrebuje cca 16 GB, 64-bitová zhruba 20.
Najviac času prekvapivo zabral úkon, ktorý sa nezdal byť jednak ani priveľmi dôležitý k celkovej základnej funkčnosti počítača, no ku štúdiu a jeho plnohodnotnému využitiu je pre mňa už teraz nezbytná. Microsoft Office. Trojstanicová verzia pre domáce použitie už bola nainštalovaná na troch staniciach, vrátane starého halfdesktopu. Tentokrát som sa už cez aktiváciu štvrtej nedostal. Samozrejme, s odinštalovaním starej čakám, kým sa nepodarí sprevádzkovať novú ;)
Prišla na rad technická podpora, oddelenie aktualizácie softvéru. Pri prvom pokuse sa dovolať som sa vlastne aj dovolal, prekonajúc automat s miliónmi zadaných čísel do telefónu som sa dopracoval k operátorovi. Až keď mi automat oznámil, že môj softvér nie je možné automaticky aktivovať (no to som veru fakt predtým nevedel) a až kým som mu zadal všetkých 6×9 čísel. Znudený brigádnik najskôr potreboval vysvetliť, o čo sa vlastne jedná a tak po pochopení môjho problému ma vyzval k nadiktovaniu prvých 6 čísel. Po asi 2 minútach ticha mi bolo oznámené, že aktivačný server nefunguje a že by som mal zavolať neskôr. Dokonalé, že? Popoludní, niekoľko hodín po prvom telefonickom pokuse, som na MS linku zavolal znova, dúfajúc v prepojenie s operátorom, snáď už rýchlejšie, ako doposiaľ. Po znovuzadaní všetkých čísel sa ma automat spýtal, na koľkých počítačoch je softvér nainštalovaný, keďže bol na troch, tak som zvolil voľbu „viac, ako jeden“. Kyborg na druhej strane usúdil, že to nie je možné týmto sofvérom robiť (pripomeniem, že to je Študentská a domáca verzia pre tri počítače), poprial mi peknný deň a zavesil. Arghh!
OK, tretí pokus, zas mínové pole volieb tlačítok 1,2 a 3 na telefóne, zas 6×9 čísel, zas oznámenie, že nie je možné automaticky aktivovať, zas prepojenie na operátora. V nervoch sa zvyšovalo napätie priamo úmerne s úbytkom kreditu na predplatenej volacej karte. Našťastie, tento brigádnik už potreboval výrazne menej slov na pochopenie situácie a už po mne nevyžadoval ani diktovanie aktivačného čísla. Hneď ma prepojil na ďalšieho kyborga, ktorý mi v zhone nadiktoval ďalších deväť šestíc a ja som si mohol pokojne vydýchnuť pri spúšťaní „Majkrosoftu Ofisu“.
Po pár týždňoch
V súčasnosti je to už zhruba mesiac, od kedy som vyššie spomenuté úkony realizoval a pár stručných postrehov z užívania tejto kombinácie HW&SW zo seba rád vyplavím. Windows 7 mi príde, ako veľmi dobre zvládnutý operačný systém. Moderný, rýchly a veľmi intuitívny. Je síce pravda, že mnohé prvky sú okopčené z iných systémov, mnohé sú však oproti minulým verziám zdokonalené a zefektívnené. Skrátka príjemné.
Samozrejme, niektoré programy sú závislé na špecifikých knižniciach zo starších verzií (najmä Windows XP) a hoc Win7 obsahuje funkciu plnohodnotnej spätnej kompatibility, tieto programy môžu mať v sebe akýsi blok, cez ktorý neprejdete, alebo sa vám to bude dariť len sťažka. Neskôr som si priinštaloval aj Virtual PC od Microsoftu s tzv. XP módom, ktorý tento počítač vďaka podpore virtualizácie na procesore zvláda ľavou zadnou, a tak môžem skúšať aj niektoré echt programy, ktoré mi Win7 nespustí (napr. IPv6 tunel :)).
V súčasnosti to má len jednu jedinkatú nevýhodu – silnú závislosť na napájaní. Notebook ešte dokáže niekoľkok desiatok minút až hodín plnohodnotne pracovať bez životodarnej elektriny, no táto čierna plechová krabica žiaľ nie. Najbližším doplnkom tak zrejme bude nejaké malé šikovné UPS.
Ďalšie fotografie k nahliadnutiu v mojom osobnom privátne-súkromnom sete na Flickri.
