Stalo sa vám, že ste si už napísali „blog“. Dokonca, že ste napísali aj niekoľko blogov za pár dní? Aký to je pocit? Neznalých radšej nebudem naťahovať a poučím ich.

Určite si viete predstaviť, čo sa skrýva pod pojmom „vysedieť vajce“. Kvočka si kvokne, zatlačí a – puk – malý elipsoidný útvar je na svete. Takto dokáže táto sliepka vysedieť niekoľko vajec v rade. Do detailov zájsť nedokážem, pretože v oblasti znášania vajec sliepkami nie som odborník. Ale! Ak potrebujeme nové vajíčko, nebudeme iniciovať novú sliepku, že? Proste len zatlačíme a vysedíme vajíčko. Opäť vidíme, že terminus technicus v oblasti sedenia vajec asi nie je presný. Ide mi však o princíp. 

Analogicky môžeme prirovnať sliepku k vášmu weblogu, to znamená miestu, kde sústredíte svoje postrehy vo forme článkov, ktoré potom publikujete, alebo nimi dávate najavo svoj extrovertný pohľad na svet. Preto, ak sa chystáte vytvoriť nový slohový počin, ktorý bude publikovaný u vás na blogu, hovorte mu, prosím pekne len článok. Chystáte sa totižto napísať článok, nie blog.

Na záver pre informáciu – napísať blog značí v prostredí internetu dve veci. Buď celé webové miesto, kde váš weblog sídli naprogramujete (tzn. napíšete jeho zdrojový kód), alebo ste schopní napísať všetky články naraz.

Použitý obrázok: Wikipedia

Ak používate Facebook… či vlastne, ak používate sociálne siete… alebo dokonca ak používate internet, tak ste denne vystavovaní nesmiernemu množstvu hrozieb, číhajúcich na vás za každým neosvetleným serverom. Dvojnásobne to platí pre prostredie internetových sociálnych sietí, kde je vaša identita častokrát vystavovaná verejnosti, ako promotér v sklenenej vitríne. Päťnásobne to potom platí pre Facebook, ktorý je povestný tým, že bezpečnosť informácií na ňom tvorí niekedy akýsi pomyselný chuchvalec dát.

Jedno však o ňom nie je až také rozšírené. Je to (v kontraste s chuchvalcom) práve osveta a neustále vylepšenia bezpečnostných opatrení. Pre tých z vás, ktorí si nie ste istý, ako nakladať s tým, čo na Facebook nahrávate, a medziiným aj pre všetkých ostatných 600 miliónov užívateľov, existuje stránka www.facebook.com/security. Na nej sú všetky novinky a tipy ohľadom bezpečnosti pravidelne zverejňované. Pre vás je tam tiež pripravený bezpečnostný kvíz, ktorý vám pomôže si ozrejmiť základné bezpečnostné pravidlá.

Na konci si, ak už nič iné, overíte, ako na tom ste, a čo je potrebné zlepšiť.

Obrázky pochádzajú zo stránok http://www.facebook.com/security.

Manažment spoločnosti Facebook informoval na svojom oficiálnom blogu, že v najbližšej budúcnosti umožní externým firmám vyžiadať si prístup ku kontaktným údajom používateľov. Tak zadávatelia reklamy alebo vývojári on-line hier alebo kvízov budú môcť získať vaše telefónne číslo alebo mailové adresy, ak ich máte uvedené vo svojom facebookovom profile.

Odborníci na počítačovú bezpečnosť preto odporúčajú všetkým používateľom siete, aby svoje kontakty z profilov odstránili.

Zdroj: Čas.sk

A takto veľmi jednoducho vznikajú poplašné správy, ľudovo nazvané „hoax“. Experti, ktorí toto povedali, by však mohli dodať nasledovné.

Je pravdou, že z vášho profilu na Facebooku je jednoduché získať osobné informácie, zvlášť, keď ich nemáte chránené. Aby ste si informácie ochránili, je nutné v prvom kroku obmedziť prístup k vašim údajom pre ostatných užívateľov Facebooku. 

Musíte si nastaviť zobrazovanie údajov cez Nastavenia súkromia (Privacy Settings; obr.1). Aby však mohli pristupovať rôzne Facebookové aplikácie k vašim dátam, ktoré máte riadne chránené (riadne – viď predchádzajúca veta), musia si od vás vyžiadať vedomý súhlas. Tento súhlas dávate zväčša pri prvom vstupe do aplikácie, kedy sa vám zobrazí okno, ktoré detailne popisuje, k čomu aplikácia konkrétne prístup žiada. V tomto momente sa môžete slobodne rozhodnúť, či aplikácií prístupy povolíte, alebo nie. Nevýhodou je, že v súčasnosti nie je možné povoliť prístup len k niektorým položkám (resp. typom informácií a právomocí), musíte buď odsúhlasiť prístup k všetkým, alebo k žiadnej. Ak už raz do aplikácie takto vstúpite, tj. povolíte jej vyžadovaný prístup, vždy máte možnosť jej tieto prístupy zakázať.

Obr. 1 – Privacy Settings

Aby ste aplikácií mohli prístupy zatrhnúť, navštívte Nastavenia súkromia » Aplikácie a webové stránky (Privacy Settings » Apps and websites; obr. 2) a jednoduchým spôsobom aplikáciu buď odstránite, alebo ak to je možné, niektoré typy prístupov jej zrušíte. Mnohé aplikácie však vyžadujú mať povolené všetky prístupy, niektoré nie. Poznáte to tak, že vedľa konkrétneho typu prístupu je tlačidlo „zmazať“ (alebo „remove“). Je však možné, že v prípade spomínaných kontaktných informácií nebude možné tento prístup k vašim kontaktom pre aplikáciu zrušiť. Je to preto, lebo aplikácia si môže určiť, že práve vaše kontaktné informácie nevyhnutne potrebuje pre svoju existenciu.

Obr. 2 – Application Settings

Znamená to však, že nie je nutné okamžite spanikáriť a odstrániť všetky kontaktné údaje, ktoré sa ale môžu hodiť vašim priateľom, ale stačí si len spraviť poriadok v aplikáciách, ktoré používate (alebo – väčšinou – nepoužívate). Ak sa jedná o aplikácie, ktoré nepoznáte a nikdy ste ich nepoužívali, pre istotu ich radšej hneď odstráňte.

A v žiadnom prípade neposielajte priateľom poplašné správy.

Update, 19.1.2011

Facebook zareagoval na reakcie ľudí, ktoré usúdil, ako opodstatnené, a pozastavil zdieľanie súkromných kontaktných informácií pre aplikácie. Informoval o tom server TyInternety.cz.

Eduardo Saverin je spoluzakladateľom Facebooku, populárnej internetovej sociálnej siete, ktorá v súčasnosti zažíva obdobie svojho rozmachu. Spolu s Markom Zuckerbergom, Chrisom Hughesom a Dustinom Moskovitzom založili Facebook v roku 2004, pričom Eduardo sa stal jeho finančným riaditeľom (CFO). V súčasnosti je jeho podiel 5 %, čo predstavuje asi 1,3 miliardy dolárov.

Dnes už ale vo Facebooku nepracuje, v roku 2005 firmu opustil. Pred krátkym časom prišiel do kín v USA film mapujúci začiatky Facebooku, o ktorom jeho súčasný predstavitelia nechcú ani len počuť. Nie je preto možno ani prekvapujúce, že niekdajší člen vedenia Facebooku má na tento snímok odlišný názor. 

Film má názov The Social Network (pred dvomi rokmi som o ňom písal – O Facebooku sa nakrúti film), do našich kín má doraziť 4. novembra, v USA je však už asi dva týždne v obehu kinosál.

Jesse Eisenberg ako Mark Zuckerberg vo filme The Social Network (zdroj: www.imdb.com)

Eduardo sa k filmu vyjadril pozitívne. V článku „What I Learned From Watching ‚The Social Network‘“ (voľne preložené „Čo som sa naučil pri zhliadnutí filmu ‚Sociálna sieť‘“) opisuje, ako mu film pripomenul minulosť, ktorá sa síce nezakladá na tom, čo kto a kedy skutočne povedal, ale na tom, ako spolu tvorili novú firmu a ako sa celá koncepcia Facebooku postupne vyvíjala. Opisuje tiež, že film môže byť pre mnohých veľmi inšpiratívnym príkladom, ako budovať startup a čo je pri tom dôležité. Že mnohokrát sa budovanie firmy nezakladá na tom, koľko máte peňazí, ale ako ste do projektu zapálení a aký je váš „intelektuálny kapitál“.

Dôležité je v projekt veriť a mať vôľu, aby dokázal existovať. Facebook sa stal extrémne populárnym v pomerne krátkom čase, odkedy sa stal prístupný širokej verejnosti. Dnes už sa Facebook stáva akousi platformou na webe, mnoho ľudí ho dokonca využíva ako svoju domovskú stránku a, dalo by sa povedať, predstavuje pre nich vstup do sveta internetu. Od prezerania obrázkov, získavania nových informácií, cez skutočnú interakciu s priateľmi, až po vyhľadávanie naprieč celým webom prostredníctvom vyhľadávača Bing.

Intelektuálny kapitál vám prinesie do celej veci kreatívne myslenie, ktoré je podľa Eduarda (a my s ním určite súhlasíme), veľmi dôležité, a to najmä z globálneho hľadiska. Veď napokon internet zbližuje celý svet a odbúrava hranice a demografickú štruktúru. Teda, aspoň mimo štatistické tabuľky.

Andrew Garfield ako Eduardo Saverin (vpravo; zdroj: www.imdb.com)

Článok je, selbstverständlich, v angličtine – Facebook Co-Founder Speaks Publicly: What I Learned From Watching ‚The Social Network‘.

PS, o bezpečnosti Facebooku inokedy.

Hráč ovláda Pac-Mana, ktorý sa pohybuje po bludisku a konzumuje pac-guličky. Keď sú všetky guličky zjedené, Pac-Man postupuje do ďalšieho levelu. Po bludisku sa pohybujú aj Pac-Manovi nepriatelia, Blinky, Pinky, Inky a Clyde, ktorí zasa chcú skonzumovať Pac-Mana. Ten však po zjedení kúzelnej tabletky má schopnosť na krátky čas zjesť svojich nepriateľov, ktorí sa v čase vymenených rolí pohybujú pomalšie a sú sfarbení do modra. To je stručná definícia hry Pac-Man.

A teraz si predstavte hru Facebook, kde ovládate Zucker-Mana, ktorý požiera idea-guličky a dokáže aj skonzumovať svojich konkurentov, Blinkyho, Pinkyho, Inkyho a Clydea.

Časom sa možno vývojári dostanú do situácie, kedy nebudú chcieť byť so svojim start-upom úspešní, pretože im ich nápad môže prevziať niekto väčší, napr. z Palo Alto. Spomínate si ešte na Google Latitude? A perfektný nápad, ktorá slávi úspech, Foursquare? A čo tak Facebook Places? Facebookovská, skopírovaná, neoriginálna verzia Foursquare?

Keď vytvoríte online komunitu učiteľov, Facebook vás zničí, lebo máte nebezpečnú koncovku. Ale keď Facebook drzo ukradne celý nápad, ešte sa vám vysmeje do očí…

Jajže Bože, strach veliký, podarí sa im raz vyplieniť celý internet?

Aj keď nadchádzajúce vydanie grafického mutieditora Adobe Photoshop avizuje rôzne vylepšenia, medziinými aj tzv. „Content-Aware Fill“, čiže automatizované vypĺňanie častí obrázku tak, že nahradená oblasť inteligentne doplní, aby pôsobila dojmom, že to tak pôvodne bolo. Dalo by sa takto povedať, že konkurencia má po chlebe a že Adobe spravil opäť riadny krok-skok dopredu. A že my, Gimpáci, môžeme ťažko závidieť a nosy kriviť. Lenže omyl. Keďže GIMP využíva pluginy od výmyslu sveta, podobná funkcionalita existuje aj pre tento kúsok softvéru.

Najskôr ale sneak peak do dielne Adobe, aby každý vedel, o čom je reč:

V prípade GIMPu sa jedná o skript Heal Selection (prerobený Smart remove selection), stiahnuteľné z webu Gimp.org. Najskôr je však potrebné doinštalovať plugin Resynthesizer, s ktorým Heal Selection pracuje.

Inštrukcie sú na odkazovaných stránkach, súbor smart-remove.scm je potrebné ešte pred použitím upraviť, a to tak, že na riadku 93 je nutné odstrániť reťazec „16 500“, tak, aby riadok končil znakmi „0.0 0.117)“.

Ako to vo finále vyzerá, ukazuje nasledujúce video:

Nehaň mi materinčinu, ty ozembuch!

Samozrejme, ako niektorí ďalší „čudáci“, tiež schvaľujem myšlienku typu „nehaňte jazyk môj“ (nevyslovil to už niekto? :)), no som si vedomý, že weblog je súkromnou záležitosťou jedného až n ľudí a určité excesy v tomto stupni voľnosti prejavu je potrebné rešpektovať. Žlčový bod varu sa u mňa dostavuje s príchodom nesmierne pokrokových mladých ľudí, uctievajúcich kult písmena „w“, skrášľujúcich alfabetické znaky číslovkami a deformujúcich písmenká s obsahom diakritického znamienka. Potom vznikajú rôzne patvary ľúbozvučnej slovenčiny, resp. teda „lubozwucney s1ow3nciny“.

Priznám sa, kameňom by som hodiť nemohol, nakoľko občasné prehrešky vypudí aj klávesnica pod mojimi rukami, a tak v rámci urýchlenia konverzácie je možné u mňa stretnúť „chatovacie“ výrazy typu „jj“, „ee“, „nj“, „njn“, či „lol“, alebo „imho“ :) IMHO, takéto výrazy však patria len do konverzácie v rámci tzv. IM (Instant Messaging), do článkov už tieto veci určite nepatria vôbec.

Pokles jazykovej kultúry

Úplne iný prípad je používanie gramaticky nesprávnych výrazov v internetových médiách, ktoré si prítomnosťou zlého alebo žiadneho korektora spôsobujú znižovanie popularity (alebo priamo úmerné zvyšovanie kritiky a nespokojnosti takýchto mini-deviantov, ako ja). Do off-line prostredia začína pomaly vstupovať návrh novely zákona o štátnom jazyku z dielne Ministerstva kultúry SR, ktoré sa rozhodlo prehrešky voči slovenčine v masmédiach finančne sankcionovať v rozmedzí 100–5000 eur. Odôvodňujú to „poklesom jazykovej kultúry“, čo sa prejavuje práve nespisovným prejavom a používaním „anglicizmov“ (takéto slovo som ešte nepočul) a amerikanizmov. Informoval o tom internetový denník SME.sk.

Bude zaujímavé, či sa tento „apgrejd“ zákona ujme, no v rámci hnutia za jazykovú očistu môžme takýto krok do určitej miery vítať. Nevýhodu môžeme vidieť najmä v dokazovaní toho, že pre daný cudzí výraz, nezavedený v slovníku cudzích slov, skutočne neexistuje rýdzo slovenský ekvivalent.

A čo s tými marketérmi?

Á propos, marketéri. Kto vie, čím to je, ale s týmto sa už určite stretol každý z nás. Tak, ako ostatných ľudí, ani marketérov nemôžme hádzať do jedného vreca, jednoducho to vrece nie je dostatočne veľké (samozrejme, že žartujem ;)). Ale vždy sa nájdu aj expertní samozvaní copywriteri (mimochodom, aký je slovenský ekvivalent tohto povolania?), či tvorcovia on-line reklamných kampaní, ktorým sa jednoducho nedarí dostať so seba súvislú množinu viet vyznačujúcich sa spisovnou správnosťou.

K tomuto zamysleniu ma inšpirovala diskusia pod článkom Braňa Ráca, spomenutý článok denníka SME a môj kolega zo školy, ktorý pracuje v oblasti marketingu a dnes som mal možnosť zhliadnuť niekoľko viet, ktoré napísal ako esej k jednému predmetu.

P.S.: slovo copywriter v slovníku cudzích slov naozaj je a dokonca aj taký upgrade, čiže mám dojem, že novela zákona by sa nového vyjadrovania až v takej kritickej miere nedotkla.

Tento príspevok je vlastne reakciou na článok od Depiho (Erika Gyepesa).

Erik píše o výhodách novej (a ďalšej) sociálnej siete s názvom Ping.fm. Podstatou je možnosť prispievať do asi tridsiatky rôznych ďalších sociálnych sietí priamo z jedného rozhrania a dokonca aj naraz. Navyše je možné si robota pridať ako priateľa vo svojom IM klientovi, čím môžete prispievanie ešte zefektívniť a v konečnom dôsledku tak posielať ešte viac.

Otázka prichádza vo chvíli, keď sa zamyslíme nad podstatou problému, resp. nad konsekvenciami – potrebujeme posielať tie isté duplicitné informácie na toľké stránky? Ráno vstanem, pozriem na Facebook, Janko Hraško sa práve holí. Pozriem na Jaiku, Janko Hraško sa práve holí. Pozriem na Twitter, Janko Hraško sa práve holí. To isté na weblogu Janka Hraška. Pozriem na Flickr, je tam fotka, ako sa Janko Hraško holí. Na MySpace-i je zasa video z holenia Janka Hraška a na Plurk-u sa dozviem, že pred holením Janko Hraško ešte stihol aj rannú potrebu a že ešte predtým (čuduj sa svete) sa Janko Hraško zobudil.

Možno začíname byť presocializovaní, ale podľa môjho s(ú)kromného názoru, všetkého začne byť časom dosť. Ale aby ste vedeli – nič proti, niekomu (= zdanlivo väčšine) sa to môže hodiť :)

Ale nie o tomto som chcel. Pred pätičkou tohto HTML e-mailu sa už štandardne, z povinnosti, nachádza odkaz v štýle „ak si neželáte dostávať e-mailové správy, kliknite sem“. Uvažujem však, kedy som tieto správy CHCEL dostávať. Klientom T-Comu vonkoncom nie som a netuším, kedy som si na ich internetových stránkach vyžadoval zasielanie reklamného newsletteru. Je to teda APM? Momentálne mám pocit, že skôr FSM, keďže táto správa je od tejto spoločnosti prvá.

Zaujalo ma však to, že práve o tejto téme internetového marketingu v súčasnosti (= v týchto pár dňoch) píšem kapitolu mojej (budúcej) bakalárskej práce :) Jedná sa, aby som bol konkrétnejší, o sales promotion, resp. podporu predaja na internete ako komunikačný nástroj v on-line marketingu a je to takmer až ukážkový príklad:

• tematická microsite,
• súťaž,
• melódia je veselá, texty majú pointu s posolstvom (riešenie problému je jasné, čiže na konci je každý spokojný),
• interakcia návštevníkov, ktorí videá hodnotia,
• many-to-many komunikácia
• a T-Mobile si v neposlednej rade získa nové e-maily do svojho APM, resp. newslettera :)

A okrem toho je to reklama, ktorá sa mi po dlhom čase od T-Mobilu (teda, vytvorená agentúrou, ktorá ju vyprodukovala) páči. Vlastne, na slovenskom reklamnom nebi veľa hviezdičke ani nesvieti.

Každopádne, je len október a obchodníci na nás už začínajú chrliť vianočné akcie a predstavovať svoju novú vianočnú ponuku. Myslím si, že keby sa v Tescu začali predávať vianočné ozdoby už v júli, vianočný ošiaľ by sa začal už v tomto období. Reklamné agentúry a marketingové oddelenia pomaly začnú pripravovať svoju vianočnú stratégiu rok a pol dopredu (ak tomu tak už nie je :)).