Keby bolo keby a ja by som mal dieťa (alebo keď bude kebyže a ja dieťa budem mať), je veľmi pravdepodobné, že by som nad čítačkou elektronických kníh uvažoval. Nehovorím teraz o žiadnej konkrétnej, i keď som momentálne šťastným majiteľom Amazon Kindle (viac o nej v minulom článku), dôležité však môže byť:

• elektronický papier, alebo e-ink, ktorý má pre ľudský zrak rovnako priaznivé účinky, ako obyčajný celulózový papier,
• nízke náklady,
• nízka hmotnosť,
• vysoká mobilita,
• jednoduché ovládanie,
• postupne sa rozširujúci sortiment e-kníh (ak si ich nezoženiete „inak“ a nedopravíte do čítačky vlastnými silami),
• atď.

V súčasnosti ešte e-čítačky s e-inkom nezažívajú taký boom, ako multimedálne čítačky, ktoré sú súčasťou rôznych tabletov. Za zmienku možno už ani nestojí taký iPad, či Samsung Galaxy Tab, Dell Streak, … Ich nevýhoda je zároveň ich výhodou. Displej, pri ktorom sa unavujú oči. Ponúkne síce viac špeciálnych efektov, ale nie je to „ono“.

Alica v krajine zázrakov vo vás zanechá iný dojem, ak si ju prečítate na Kindli a na iPade, no myslím, že časom sa oba prístupy elektronických čítačiek priblížia, a možno aj spoja. V Japonsku sa už dnes vyvíja nový typ farebného e-papiera. Objavujú sa koncepty elektronických kníh v klasickom prevedení, kedy e-book vyzerá ako normálna roztváracia sa kniha. Potom už je len otázkou času, kedy sa dostane do populárneho užívania.

PS, dodatočne mi napadá veková kategória – neviem. Úvahy sú pre načrtnutie koncepcie, nečakajte konkrétne závery. Osobne to vidím tak na základoškolský vek.

Hovorí sa, že niečo poznáme ako vlastnú dlaň. Ale ako vôbec poznáme vlastnú dlaň. A ako svoje telo?

Vedeli ste, že

1. každý z nás má unikátny odtlačok jazyka;
2. nielen zvieratá, ale aj ľudia „sťahujú“ kožu – ľudská koža stratí asi 600 tisíc molekúl za hodinu, čo znamená, že do 70ky stratíme asi 50 kg pokožky;
3. dospelý človek má menej kostí, než dieťa – spôsobené je to zrastaním kostí počas rastu, kedy z asi 350 kostí po narodení nám „ostane“ asi 200 do dospelosti;
4. náš žalúdok sa dokáže sám stráviť – každé 3–4 dni sa nám vytvorí nový povlak v žalúdku, keď ten pôvodný je zničený silnými žalúdočnými kyselinami;
5. náš nos si dokáže zapamätať asi 50 tisíc rôznych vôní;
6. naše vnútornosti majú dĺžku 5 až 7 metrov, ak by sme ich rozvinuli;
7. na každom centimetri štvorcovom máme asi 5 miliónov rôznych baktérií, našťastie drvivá väčšina je neškodných;
8. pôvod smradu z nôh je pot – na nohách máme asi 500 tisíc potných žliaz, ktoré dokážu vypotiť až 0,5 litra potu ročne;
9. rýchlosť vzduchu pri kýchnutí je až 160 km/hod. – preto je lepšie si svoje dýchacie otvory pri kýchaní niečim zakryť;
10. v tele máme asi 100 tisíc km ciev a srdce tak cez ne musí prepumpovať asi 7,5 tisíc litrov krvi denne;
11. určite by ste nechceli plávať vo svojich slinách, ľudské telo však za život vyprodukuje toľko slín, že by naplnili 2 plavecké bazény;
12. po 60ke asi 60 % mužov a 40 % žien chrápe – zatiaľčo priemerná hlasitosť bežného rozhovoru je 60 dB, hlasitosť chrápania je až 80 dB, pričom 85 dB je už považované za škodlivé pre ľudské ucho;
13. prirodzená farba vlasov ukazuje ich hustotu – blonďaví ľudia majú vlasy najhustejšie, nasledujú čiernovlasí, hnedovlasí a na chvoste sú ryšaví;
14. nechty, ktoré sú viac používané, rastú rýchlejšie – preto ich musíme strihať častejšie na rukách, než na nohách a preto rastú rýchlejšie na ruke, ktorou píšeme (priemerne asi 2,5 mm/mesiac);
15. nečudujme sa, že deti majú problémy udržať si hlavi vzpriamenú – po narodení tvorí hlava asi 1/4 telesnej dĺžky, keď dospejeme, je to už asi 1/8;
16. spánok je dôležitý, aby sme prežili – zatiaľčo bez jedla prežijeme aj niekoľko týždňov, po jedenástich dňoch bez spánku už určite zaspíme – ale navždy.

Zdroj: [http://health.howstuffworks.com/…man-body.htm]

Mobilné GSM zariadenie mám len od februára, no i tak mám pocit, akoby sa niektoré udalosti udiali už v prapradávno. Ktoré že to zvieratko má krátku pamäť?

Kultúrne sa začalo ťaženie telefónu, keď hneď v deň zapojenia SIM karty si skúsil cvakanie v brnenskej Titanic Hall na výstave o Tutanchamónovi. Za pár dní neskôr už robil špionážne fotky záverečnej klaňačky v pražskom Národnom divadle po predstavení Verdiho Aidy:

Medzitým sa udial sviatok všetkých Valentínov a k nám sa do opatery dostal malý budúci šéfkuchár – Čiči:

Ako sme zistili, nie je aktívny len v kuchyni (či konzumácií – viď dôkaz), ale aj pri rutinných domácich prácach:

Za nejaký čas sa naskytla tretia premiéra (a tretia klaňačka) novo naštudovaného diela opery Národného divadla, Čajkovského Onegina:

To už sa ale schyľovalo ku koncu Veľkej noci a prišiel čas sa v správny moment presťahovať na správne miesto – z koleje na kolej k mojej láske.

Momentálne som jeden z mála „čvuťákov“, ktorí medzi dokladmi nosia kolejenku UK. Tak sa mi podarilo moju stoličku, komodu, sušiak, či túto kôpku vecí

dvakrát pretiahnuť cez Prahu v tejto malej požičanej dodávke

Veľká noc sa, medziiným, tiež niesla v duchu sekáčika a kladivka. Stomatologického :) Takže portrétovka stavov before/after:

V júli som si to zopakoval, a aby som bol vyvážený po oboch stranách, rovnaký postup ma čakal na opačnej pologuli mojej sánky, v poradí už s treťou osmičkou:

Obrázok „after“ už nemám, nakoľko tých RTG snímkov toho appendixu, ktorý mi rastie smerom dohora z krku už bolo dosť :)

Zavŕšenie opernej sezóny sa dostavilo v podobe Carmen (v podaní taktovky Jozefa Bednárika), no z tohto predstavenia ponúkam len jeden záber:

Nutno poznamenať, že na aktéroch bolo vidieť opadnutý entuziazmus z vyše 10-ročného dookola-hrania tohto, inak, pekného diela. Za niekoľko mesiacov sa nám naskytli v rukách lístky na ešte jedno operné predstavenie, no účasť sme museli zo školských dôvodov oželieť :(

V lete sa v práci, hoc v teple, pracovalo pohodovo, na počiatku jesene rovnako tak:

Nielenže nás asi od mája obveseľoval svojou prítomnosťou nový kolega Miro, ale na jeden celý deň nám prišiel pomáhať aj malý Bobeš a tak sme makali ako fretky:

V októbri sa konalo WebExpo, konferencia o webových technológiách, organizovaná v priestoroch ČZU v Suchdole. Najviac som si od toho sľuboval zásobenie promo-kancelárskymi potrebami, samozrejme, ako druhotný efekt, hneď po dozvedení sa nových vecí (a tých tam veru bolo).

Avšak, tohto roku sa veľa pier žiaľ nerozdávalo, zato Vodafone nás obšťastnil úžasným lepkavým mliazgavým niečim, čo dokáže väčšie predmety udržať krátkodobo a papieriky dlhodobo na dverách či chladničkách:

Samozrejme, na svoje si prišiel aj Čiči, keď som aj jemu priniesol kopu reklamných predmetov:

Okrem toho som bol obdarený poukážkou na príspevok do štátneho rozpočtu ČR (prostredníctvom referentky cudzineckej polície):

či profesionálnymi trikmi v oblasti merania slaboprúdovej elektroniky v škole:

No a na konci roka do Prahy zavítali už tradične vianoce, vianočné trhy, varené vínko, pečené gaštany a obrovský vianočný stromček zasadený 2 metre pod dlaždený povrch Staromestského námestia:

Medzitým som ešte ukončil jedno vysokoškolské vzdelanie, naviazal na ďalšie, pracoval, študoval, spal, jedol a mnoho ďalšieho, no jedno som však nestihol – poriadne si oddýchnuť. Preto už bezpodmienečne musí byť leto v roku 2010 poznačené dovolenkou, najlepšie s možnosťou chytania bronzu, aspoň trošičku :)

Dobrú noc zatiaľ, pour féliciter 2010!

Je to už síce nejaký ten týždeň od kúpy nového elektronického mazlíčka, no aj vďaka nie čerstvo rozpísanému článku sú tieto udalosti a postrehy aktuálno-retrospektívne :) 

Impulz spred roka

Dlhá cesta začala už pred rokom, kedy som si notebook premenil na polovičný desktop. Bolo to pri vzácnej príležitosti, pri ktorej sa LCD monitor odmietol ďalej podieľať na zobrazovaní výstupných informácií z počítača. Vtedy som trucovitý displej oddelil od zvyšku notebooku a oknom do duše operačného systému sa stalo 22-palcové „elgéčko“.

Teraz, nastávajúc pravá chvíľa dospieť, po rokoch strávených na nízkoprofilovom deriváte osobného počítača, rozhodol som sa vrátiť do starých čias, kedy bolo možné si plnohodnotne prispôsobovať hardvér k obrazu svojmu. V mojej súčasnej situácií – „half“-laptop s externým LCD a klávesnicou ako primárny počítač a EEE PC ako sekundárny a mobilný, je tento prechod vlastne nemarkantný. Aj tak sa význam notebookosti tohto notebooku už pred rokom vytratil.

A ide sa na to

Vladimírovi z Irisoftu ďakujem za radu pri výbere troch hlavných komponent nového počítača – CPU, RAM a matičnej dosky. Zvyšok, s ideou mať počítač dnešných pomerov, som si už vybral sám :) Takto sa celková konfigurácia dostala do kombinácie Intel Core 2 Duo 3,3 GHz, 4 GB RAM, 1 TB HDD a MS Windows 7 Ultimate 64-bit, čo mnohí označujú ako solídny low-end súčasnosti. Pre mňa je to 14-míľový skok a považujem to za veľmi dobrý výber :)

Celú asambláž som sa rozhodol skompletovať sám, za pomoci skrutkovača a pásika na viazanie káblov. Samozrejme, priebeh inštalácie zrejme ani zďaleka nedosahoval časov najlepších kompletovačov PC na svete, no aspoň „sme še pobaveľi“. Sprvu som bol prekvapený systémom inštalácie procesorového chladiča, no nakoniec, i keď napriek pravidlu krížového upevňovania, sa mi podarilo tie plastové nožičky pretlačiť cez dosku a napevno upevniť tú točiacu sa ozrutu.

Microsoft softvér

Počítač naštartuje, BIOS blikne, pípatko pípne, nastáva čas nainštalovať operačný systém. Ak sa chystáte inštalovať MS Windows 7, počítajte, že vás to bude stáť takmer okamžite 15–20 GB diskového miesta. Prvá inštalácia trvala asi 4 hodiny, druhýkrát, po znovunaformátovaní partície C:, tá istá už asi len 45 minút. Prax robí majstra :) Tentokrát som mrkvičkovi vyhradil 100 GB a dúfam, že bude do penzie spokojný. Ako som sa neskôr dočítal, 32-bitová verzia potrebuje cca 16 GB, 64-bitová zhruba 20.

Najviac času prekvapivo zabral úkon, ktorý sa nezdal byť jednak ani priveľmi dôležitý k celkovej základnej funkčnosti počítača, no ku štúdiu a jeho plnohodnotnému využitiu je pre mňa už teraz nezbytná. Microsoft Office. Trojstanicová verzia pre domáce použitie už bola nainštalovaná na troch staniciach, vrátane starého halfdesktopu. Tentokrát som sa už cez aktiváciu štvrtej nedostal. Samozrejme, s odinštalovaním starej čakám, kým sa nepodarí sprevádzkovať novú ;)

Prišla na rad technická podpora, oddelenie aktualizácie softvéru. Pri prvom pokuse sa dovolať som sa vlastne aj dovolal, prekonajúc automat s miliónmi zadaných čísel do telefónu som sa dopracoval k operátorovi. Až keď mi automat oznámil, že môj softvér nie je možné automaticky aktivovať (no to som veru fakt predtým nevedel) a až kým som mu zadal všetkých 6×9 čísel. Znudený brigádnik najskôr potreboval vysvetliť, o čo sa vlastne jedná a tak po pochopení môjho problému ma vyzval k nadiktovaniu prvých 6 čísel. Po asi 2 minútach ticha mi bolo oznámené, že aktivačný server nefunguje a že by som mal zavolať neskôr. Dokonalé, že? Popoludní, niekoľko hodín po prvom telefonickom pokuse, som na MS linku zavolal znova, dúfajúc v prepojenie s operátorom, snáď už rýchlejšie, ako doposiaľ. Po znovuzadaní všetkých čísel sa ma automat spýtal, na koľkých počítačoch je softvér nainštalovaný, keďže bol na troch, tak som zvolil voľbu „viac, ako jeden“. Kyborg na druhej strane usúdil, že to nie je možné týmto sofvérom robiť (pripomeniem, že to je Študentská a domáca verzia pre tri počítače), poprial mi peknný deň a zavesil. Arghh!

OK, tretí pokus, zas mínové pole volieb tlačítok 1,2 a 3 na telefóne, zas 6×9 čísel, zas oznámenie, že nie je možné automaticky aktivovať, zas prepojenie na operátora. V nervoch sa zvyšovalo napätie priamo úmerne s úbytkom kreditu na predplatenej volacej karte. Našťastie, tento brigádnik už potreboval výrazne menej slov na pochopenie situácie a už po mne nevyžadoval ani diktovanie aktivačného čísla. Hneď ma prepojil na ďalšieho kyborga, ktorý mi v zhone nadiktoval ďalších deväť šestíc a ja som si mohol pokojne vydýchnuť pri spúšťaní „Majkrosoftu Ofisu“.

Po pár týždňoch

V súčasnosti je to už zhruba mesiac, od kedy som vyššie spomenuté úkony realizoval a pár stručných postrehov z užívania tejto kombinácie HW&SW zo seba rád vyplavím. Windows 7 mi príde, ako veľmi dobre zvládnutý operačný systém. Moderný, rýchly a veľmi intuitívny. Je síce pravda, že mnohé prvky sú okopčené z iných systémov, mnohé sú však oproti minulým verziám zdokonalené a zefektívnené. Skrátka príjemné.

Samozrejme, niektoré programy sú závislé na špecifikých knižniciach zo starších verzií (najmä Windows XP) a hoc Win7 obsahuje funkciu plnohodnotnej spätnej kompatibility, tieto programy môžu mať v sebe akýsi blok, cez ktorý neprejdete, alebo sa vám to bude dariť len sťažka. Neskôr som si priinštaloval aj Virtual PC od Microsoftu s tzv. XP módom, ktorý tento počítač vďaka podpore virtualizácie na procesore zvláda ľavou zadnou, a tak môžem skúšať aj niektoré echt programy, ktoré mi Win7 nespustí (napr. IPv6 tunel :)).

V súčasnosti to má len jednu jedinkatú nevýhodu – silnú závislosť na napájaní. Notebook ešte dokáže niekoľkok desiatok minút až hodín plnohodnotne pracovať bez životodarnej elektriny, no táto čierna plechová krabica žiaľ nie. Najbližším doplnkom tak zrejme bude nejaké malé šikovné UPS.

Ďalšie fotografie k nahliadnutiu v mojom osobnom privátne-súkromnom sete na Flickri.

A tu je ten predmetný predmet:

Čoskoro pridám aj vyvrcholenie tohto napätia, ktoré by sa aj krájať (a servírovať, za „peňáze, euri“) dalo.

Rozuzlenie – „prekvapivé“ odhalenie (16.11. @ 22.00)

Samozrejme, bol to sušič. Armáda silných vzduchových trysiek sa pustí do mokrých rúk a otvorom na odtok sa prebytočná kvapalina z rúk odplaví preč. Zaujímavé, vskutku zaujímavé. Len ten, kto má priveľké ruky by asi s touto fúkacou aparatúrou mal mierne problémy. Nevšimol som si však nablízku žiadnu neelektronickú papierovú alternatívu :)

• september začal ešte s vonkajšími teplotami okolo dvadsiatky (OK OK to ste si všimli :-))
• prvý týždeň ešte doma, no už od šiesteho v Prahe
• 9.9.-10.9. s mojou láskou v Berlíne
• Berlín je pekné a čisté mesto, miestami to dokonca aj voňalo
• škoda len, že StudentAgency má také blbé spoje (odjazd 23.55, príjazd pred piatou ráno < ⇒ Berlín je sakramentsky blízko)
• viac foto na mojom Flickri
• 19.9.-20.9. konferencia poskytovateľov wifi pripojenia v Rabí na Šumave (zúčastnil som samozrejme ako administrátor IPV, tvorca speedmetra a vyberač vstupného :-))
• potom už len práca, práca, práca
• neskôr mi prišla OpenCard, zatiaľ ešte prázdna, nenabitá, no čoskoro sa to snáď zmení
• o pár dní neskôr sa mi vylepšuje aj trochu ergonómiu PC prostredia na internáte
• ešte stále som si nevytvoril všetky partície na 250GB externom disku :-(
• zajtra (resp. dnes, v pondelok 29.9.) sa po viac než troch mesiacoch dostávam späť do školy
• pre neznalých – zimný semester; u mňa už piaty semester štúdia
• mám už vybranú tému na Bc. prácu, ale o tom neskôr
• neznášam tieto smajlíky vo WordPresse a neviem, kde ich vypnúť – na čase si spraviť vlastný blogovací redakčný systém :-)
• aktualizované: no a aby to nebolo málo, asi pred dvoma týždňami som sa dozvedel, že SkyEurope ruší lety na trase Praha-Košice, čím sa moja radosť zo včasne rezervovaného letu na vianoce domov aj veľmi včasne končí

Inšpirovali ma Mišo svojimi odrážkovými postrehmi, i keď ja radšej píšem celé vety zakončené bodkou a začínajúce sa verzálkou.

Úvodný záber je na futbalovú loptu voľne položenú na zelenom pristrihnutom trávniku. Vtom obrazovku pretne noha s obutou kopačkou a lopta je preč. Prestrih na celok celého, teraz už nám je to jasné, futbalového ihriska. Hráči majú oblečené biele a čierne tričká/dresy a k hre používajú ozaj všetky partie svojho tela. Teda, všetky partie, ktorých účasť v hre nebude spôsobovať hráčom veľmi nepríjemné fyzické pocity :)

Medzi hráčmi pozorujeme Beckhama, Zidaneho, a ďalších (neviem akých známych futbalových tvárí; pardonner moi, nie som odborník v tejto oblasti). Prihrávajú si loptu, hlavičkujú, nahrávajú na hruď, kde ostávajú šesťhranné mriežkované zablatené stopy, nejeden sa pošmykne a zadkom narazí na zem. Hlavou nám zapaľuje myšlienka o ďalšej nákladnej reklame na populárnu značku obuvi, no zrazu sa jeden z hráčov zastaví. Kamera nájde na neho. Hráč sa zadíva na svoje špinavé biele tričko, najskôr vyzerá zmätene, no jeho smutný výraz prechádza do prefíkaného úsmevu a s donjuansky prižmúrenými očami sa zadíva priamo do kamery. Prestrih na slogan na bielom pozadí „nerobte si starosti“. Strih. „X (X nahraďte ľubovoľnou značkou pracieho prostriedku) to vyrieši za vás“, alebo „X si s tým poradí“, alebo niečo iné, viac dodušezabodnu­tiahodné.

OK, je to len slabá idea, nedovarený odvar niečoho, čo môže mať zaujímavejšiu pointu ako táto. Len už to, prosím vás, niekto natočte. Buďte inovatívni. Presne ako tie vaše „skvelé“ výrobky.

Čo sa chystá teraz? Neviem. Každopádne to bude zaujímave sledovať z pohľadu prvej osoby :). Nový semester, samozrejme, ešte ťažší, rozbehnutý kolotoč projektov, nejasná správa o ubytovaní na koleji, prevratné plány, atď. atď. Snáď to prežijem. Ak nie, zmením sa na cyborga :D

Posledných pár dní sa mi vďaka opravám vozovky každé ráno naskytá pohľad na niekoľkokilometrové kolóny vozidiel (btw, kolóny sú v tejto časti magistrály aj v ostatnom ročnom období, kedy je v prevádzke všetkých jej 6 pruhov), ktorých vodiči sa paria pod náporom slnka v svojich slabo vetraných kokpitoch. OK, samozrejme, dnes už má takmer každý klimatizáciu ;) Ale aj tak je to poetické spestrenie cesty do práce, ak sa človek musí vliecť veľkú časť cesty slimačím krokom…

Niekedy som fakt rád za to, že nemám auto a že sa aj v takýchto obdobiach d