Nehaň mi materinčinu, ty ozembuch!

Samozrejme, ako niektorí ďalší „čudáci“, tiež schvaľujem myšlienku typu „nehaňte jazyk môj“ (nevyslovil to už niekto? :)), no som si vedomý, že weblog je súkromnou záležitosťou jedného až n ľudí a určité excesy v tomto stupni voľnosti prejavu je potrebné rešpektovať. Žlčový bod varu sa u mňa dostavuje s príchodom nesmierne pokrokových mladých ľudí, uctievajúcich kult písmena „w“, skrášľujúcich alfabetické znaky číslovkami a deformujúcich písmenká s obsahom diakritického znamienka. Potom vznikajú rôzne patvary ľúbozvučnej slovenčiny, resp. teda „lubozwucney s1ow3nciny“.

Priznám sa, kameňom by som hodiť nemohol, nakoľko občasné prehrešky vypudí aj klávesnica pod mojimi rukami, a tak v rámci urýchlenia konverzácie je možné u mňa stretnúť „chatovacie“ výrazy typu „jj“, „ee“, „nj“, „njn“, či „lol“, alebo „imho“ :) IMHO, takéto výrazy však patria len do konverzácie v rámci tzv. IM (Instant Messaging), do článkov už tieto veci určite nepatria vôbec.

Pokles jazykovej kultúry

Úplne iný prípad je používanie gramaticky nesprávnych výrazov v internetových médiách, ktoré si prítomnosťou zlého alebo žiadneho korektora spôsobujú znižovanie popularity (alebo priamo úmerné zvyšovanie kritiky a nespokojnosti takýchto mini-deviantov, ako ja). Do off-line prostredia začína pomaly vstupovať návrh novely zákona o štátnom jazyku z dielne Ministerstva kultúry SR, ktoré sa rozhodlo prehrešky voči slovenčine v masmédiach finančne sankcionovať v rozmedzí 100–5000 eur. Odôvodňujú to „poklesom jazykovej kultúry“, čo sa prejavuje práve nespisovným prejavom a používaním „anglicizmov“ (takéto slovo som ešte nepočul) a amerikanizmov. Informoval o tom internetový denník SME.sk.

Bude zaujímavé, či sa tento „apgrejd“ zákona ujme, no v rámci hnutia za jazykovú očistu môžme takýto krok do určitej miery vítať. Nevýhodu môžeme vidieť najmä v dokazovaní toho, že pre daný cudzí výraz, nezavedený v slovníku cudzích slov, skutočne neexistuje rýdzo slovenský ekvivalent.

A čo s tými marketérmi?

Á propos, marketéri. Kto vie, čím to je, ale s týmto sa už určite stretol každý z nás. Tak, ako ostatných ľudí, ani marketérov nemôžme hádzať do jedného vreca, jednoducho to vrece nie je dostatočne veľké (samozrejme, že žartujem ;)). Ale vždy sa nájdu aj expertní samozvaní copywriteri (mimochodom, aký je slovenský ekvivalent tohto povolania?), či tvorcovia on-line reklamných kampaní, ktorým sa jednoducho nedarí dostať so seba súvislú množinu viet vyznačujúcich sa spisovnou správnosťou.

K tomuto zamysleniu ma inšpirovala diskusia pod článkom Braňa Ráca, spomenutý článok denníka SME a môj kolega zo školy, ktorý pracuje v oblasti marketingu a dnes som mal možnosť zhliadnuť niekoľko viet, ktoré napísal ako esej k jednému predmetu.

P.S.: slovo copywriter v slovníku cudzích slov naozaj je a dokonca aj taký upgrade, čiže mám dojem, že novela zákona by sa nového vyjadrovania až v takej kritickej miere nedotkla.

Ale nie o tomto som chcel. Pred pätičkou tohto HTML e-mailu sa už štandardne, z povinnosti, nachádza odkaz v štýle „ak si neželáte dostávať e-mailové správy, kliknite sem“. Uvažujem však, kedy som tieto správy CHCEL dostávať. Klientom T-Comu vonkoncom nie som a netuším, kedy som si na ich internetových stránkach vyžadoval zasielanie reklamného newsletteru. Je to teda APM? Momentálne mám pocit, že skôr FSM, keďže táto správa je od tejto spoločnosti prvá.

Zaujalo ma však to, že práve o tejto téme internetového marketingu v súčasnosti (= v týchto pár dňoch) píšem kapitolu mojej (budúcej) bakalárskej práce :) Jedná sa, aby som bol konkrétnejší, o sales promotion, resp. podporu predaja na internete ako komunikačný nástroj v on-line marketingu a je to takmer až ukážkový príklad:

• tematická microsite,
• súťaž,
• melódia je veselá, texty majú pointu s posolstvom (riešenie problému je jasné, čiže na konci je každý spokojný),
• interakcia návštevníkov, ktorí videá hodnotia,
• many-to-many komunikácia
• a T-Mobile si v neposlednej rade získa nové e-maily do svojho APM, resp. newslettera :)

A okrem toho je to reklama, ktorá sa mi po dlhom čase od T-Mobilu (teda, vytvorená agentúrou, ktorá ju vyprodukovala) páči. Vlastne, na slovenskom reklamnom nebi veľa hviezdičke ani nesvieti.

Každopádne, je len október a obchodníci na nás už začínajú chrliť vianočné akcie a predstavovať svoju novú vianočnú ponuku. Myslím si, že keby sa v Tescu začali predávať vianočné ozdoby už v júli, vianočný ošiaľ by sa začal už v tomto období. Reklamné agentúry a marketingové oddelenia pomaly začnú pripravovať svoju vianočnú stratégiu rok a pol dopredu (ak tomu tak už nie je :)).

Podľa definície internetovej encyklopédie Wikipedia je elektronický spam charakterizovaný ako „zneužívanie elektronických systémov pre odosielanie správ na nevyberavé posielanie nevyžiadaného množstva správ“ (via Wikipedia: Spam (electonic)). Samozrejme, spam sa ďalej delí na ďalšie podskupiny, čo však v tomto momente nie je podstatné, takisto ako aj derivované, častokrát subjektívne definície nevyžiadanej pošty rôznymi skupinami internetových používateľov.

Tak, ako by sme mohli nazerať na správu, ktorú nečakáme, ako na spam (dokonca v prvotnom momente aj napríklad na e-mail od nášho známeho – ten tiež zväčša neočakávame (viem, nie je to hromadný e-mail, lež priamo cielený, konkrétnej osobe)), tak môžme pozerať v extrémnom prípade aj na atraktívnu ponuku lacného MS Office, ako na relatívne prínosnú informáciu.

Mojim hlavným cieľom je sa vás spýtať na tieto otázky:

1. čo si v prvom bezprostrednom momente po prijatí e-mailu s anketou (alebo s odkazom na anketu) pomyslíte?
2. ak v prvej otázke e-mail nezahodíte do koša, boli by ste ochotní sa na tejto ankete podieľať svojou účasťou?
3. ak by ste sa svojou účasťou v ankete podieľali, mali by ste záujem o zaslanie výsledkov ankety po jej vyhodnotení a spracovaní (tzn. zadať aj svoju e-mailovú adresu, čím sa čiastočne vytrhnúť s anonymity dotazníka)?
4. je podľa vás získavanie anketných informácií prostredníctvom e-mailu spam (aj napriek tomu, že e-mail nie je cielený vám, ale je rozposlaný väčšiemu množstvu ľudí ako BCC a zdroj adries nemusí byť verejne prístupný, čiže dotazovateľ môže byť členom skupiny opýtaných (napr. univerzitný e-mail, rôzne uzatvorené diskusné skupiny, presne vybraná cieľová skupina, atď.))?

Vaše názory, resp. odpovede, prosím, píšte do komentárov, vopred vám za ne ďakujem (snáď ich nebude málo :)).

Úvodný záber je na futbalovú loptu voľne položenú na zelenom pristrihnutom trávniku. Vtom obrazovku pretne noha s obutou kopačkou a lopta je preč. Prestrih na celok celého, teraz už nám je to jasné, futbalového ihriska. Hráči majú oblečené biele a čierne tričká/dresy a k hre používajú ozaj všetky partie svojho tela. Teda, všetky partie, ktorých účasť v hre nebude spôsobovať hráčom veľmi nepríjemné fyzické pocity :)

Medzi hráčmi pozorujeme Beckhama, Zidaneho, a ďalších (neviem akých známych futbalových tvárí; pardonner moi, nie som odborník v tejto oblasti). Prihrávajú si loptu, hlavičkujú, nahrávajú na hruď, kde ostávajú šesťhranné mriežkované zablatené stopy, nejeden sa pošmykne a zadkom narazí na zem. Hlavou nám zapaľuje myšlienka o ďalšej nákladnej reklame na populárnu značku obuvi, no zrazu sa jeden z hráčov zastaví. Kamera nájde na neho. Hráč sa zadíva na svoje špinavé biele tričko, najskôr vyzerá zmätene, no jeho smutný výraz prechádza do prefíkaného úsmevu a s donjuansky prižmúrenými očami sa zadíva priamo do kamery. Prestrih na slogan na bielom pozadí „nerobte si starosti“. Strih. „X (X nahraďte ľubovoľnou značkou pracieho prostriedku) to vyrieši za vás“, alebo „X si s tým poradí“, alebo niečo iné, viac dodušezabodnu­tiahodné.

OK, je to len slabá idea, nedovarený odvar niečoho, čo môže mať zaujímavejšiu pointu ako táto. Len už to, prosím vás, niekto natočte. Buďte inovatívni. Presne ako tie vaše „skvelé“ výrobky.