Prvý film Iron Man nám predstavil Tonyho Starka (Robert Downey Jr.) ako miliardára, ktorý vynálezom novej technológie je schopný prežiť s pomaly pohybujúcimi sa šrapnelmi v tele. Tá zároveň tvorí základný mechanizmus, resp. napája jeho novú identitu superhrdiny. Druhý film už však Tonyho Starka predstavuje v úplne inom svetle. Na rozdiel od prehliadok lietajúcich a palebných schopností Iron Man obleku, sa hlavným jadrom filmu stáva zobrazenie pomaly umierajúceho hrdinu. Vedľajšie príznaky, na prvý pohľad dokonalej technológie, sa totiž stále viac prejavujú. Nútia tak hlavného hrdinu, ktorý nie je schopný vymyslieť dokonalý liek, aby v zúfalstve konal v mnohých prípadoch tak… iracionálne.

K tomuto všetkému je potrebné samozrejme pripočítať ďalší problém. Akčný film by sa nezaobišiel bez „záporáka“, ktorého stvárnil Mickey Rourke. Na scéne sa objavuje vlasatý Rus s výzorom bodybuildingového alkoholika, ktorý si, podobne ako Tony v Afganských jaskyniach, vyrobil doma v moskovskej pivnici špeciálne elektrické bleskyšľahajúce reťaze (snažiac sa odkopírovať Starkovu technológiu svietiaceho jadrového reaktoru v hrudníku). Tony Stark síce jeho prvotný úder práve na pretekoch F1 s miernymi problémami síce zastaví, no prihrá tak svojmu zbrojnému konkurentovi v USA nového ruského génia, ktorý pre neho vyrobí sériu robotických vojakov a lá Iron Man. A akčná bitka v uliciach  mesta sa môže začať.

Iron Man 2 je iný. Áno, Tony Stark zostarol. Pribudlo mu niekoľko vrások, sem-tam nejaká vystupujúca žilka (či už od stresu, alebo od postupujúcej choroby), no stále je to hrdina, ktorý sa odmieta vzdať svojho životného cieľa pre svetový mier. Firma a súkromný život sa mu pomaly ale isto zosýpajú ako domček z karát a na otvorenej scéne sa musí vyrovnať s Rusom, ktorý sa zrodil odnikiaľ a prišiel si pre pomstu. Mne osobne však zaimponoval práve tento iný pohľad na rodiaceho sa superhrdinu. Ukazuje, ako zdanlivo dokonalá vec dokáže človeka zbaviť zmyslu a chute do života a zároveň, aké dôležité je mať pri sebe ľudí, ktorí (úloha Gwyneth Paltrow) nás v tom nenechajú samých.

Za mňa však 8/10, keďže prvý snímok bol o máličko lepší, avšak osobne doporučujem pozrieť v chronologickom slede obe filmy.

V kinách Iron Man 2 už pomaly končí, na DVDčkách a snáď aj Blu-Ray bude dostupný už čoskoro. Zakúpiť si ho bude možné napríklad v internetovom obchode Gorila.sk.

Vizuálne efekty asi nemá význam veľmi rozoberať, pretože osobne som vôbec, ani na moment, nezapochyboval, žeby niečo bolo umelo vytvorené tisícmi počítačových procesorov, byť som sa zádumčivo snažil. Niektoré pasáže filmu sú však, myslím, nevhodné pre 3D premietanie. Rozostrené skákajúce akčné scény mi dokázali spôsobiť krátky okobôľ, našťastie, dohromady netrvali dlhšie, než pár minút. Oproti trojhodinovému diáku teda pomerne zanedbateľná dĺžka. Do trojdimenziálnej scény by som asi volil menej prudkých pohybov, predsa len, ani v reálnom živote sa pričasto nepozeráme okolo seba roztrasene, ani v rýchlej akcií.

Na rozdiel od ohlasov kritikov sa mi príbeh páčil. Je jednoduchý, lineárne sa rozvíja, neobsahuje žiadne veľké intrigánske zápletky a jeho zhliadnutie je tak viac oddychové, než namáhavé na pozornosť. Cameronovi sa to určite podarilo. Závery z filmu sa z očakávaní trochu pozmenili – prichádzal som v domnení slabého príbehu a super 3D efektov, odchádzal som so zážitkom dobrého príbehu a klasických 3D efektov. Majestátnosťou obrovského plátna IMAXu je určite jeho rozmer a neštandardný, „neširokouhlý“ formát. Práve to nám dáva dojem, že keď napr. niečo v popredí padá, tak to „vypadáva von“ z normálneho formátu plátna (tohoto mohlo byť aj viac). Možno to nie je príliš veľký rozdiel od kina menšieho plátna, ako napr. Palace Cinemas, či Village Cinemas. Fajnšmekri a ajmaxáci dúfam prepáčia. Sumár: vizuálne efekty super, 3D obyč :)

Škoda, že IMAX neponúka štandardne aj ostatné, echt-3D snímky, ako napr. dinosaurov, či podmorský svet, pretože tie by som si veľmi rád pozrel a porovnal.

Úplným záverom konštatujem, že Avatar je pekný film, s čistou dejovou líniou, kvalitným spracovaním, dobrou hudbou, nenudil a najmä posunul vpred počítačovú vizualizáciu postáv. A, vskutku, aj dabing sa prekvapivo dal, neotravoval. Filmu by neuškodilo, keby bol distribuovaný len v 2D verzií.

V podstate sa jedná o službu, prostredníctvom ktorej si môžete veľmi jednoducho, za príjemnú cenu, navrhnúť vlastné tričko, ktoré vám bude následne vyrobené a zaslané. Shirtinator sa nezaoberá len tričkami, ale aj ďalšími produktmi – vlastné kuchynské zástery, puzzle, podložky pod myš, tašky, odznaky a ďalšie. Samozrejme, nie je nutné vytvárať si motív vlastný, ponuka hotových tričiek je pomerne rozsiahla. Ja, človek z povahy nenáročný v sebaprezentácií na prsiach, som si zvolil dva rôzne hotové motívy, ktoré som následne prerozdelil medzi seba a moju priateľku. Pôvodne som pre priateľku uvažoval vlastný motív s nápisom „I’m with stupid“, ale vzhľadom na podmienku, že oba kusy vlastného návrhu musia byť rovnaké, som od tohto nápadu z pragmatických dôvodov rýchle upustil.

Výber padol na dvojicu Pause (ďalej len „pauzička“) a Natural. Keďže možnosť bola len 2-krát pánske tričko, priateľke sme vybrali najmenšiu možnú veľkosť.

Na prvý pohľad

Niekoľko dní po spomenutom výbere som obdržal zásielku z Bratislavy s dvomi krásnymi, po novote voňajúcimi, tričkami. Ako prvé som si po vybratí zo sáčika všimol, okrem príjemného materiálu indikujúcemu skutočne 100%-nú bavlnu, veľmi kvalitne spracovanú potlač. Nie je to bežný druh potlače, ktorá už od prvého pohľadu vzbudzuje dojem, že nemusí prežiť pár vypraní, alebo že po noci strávenom v takomto tričku, sa potlač ráno objaví síce neporušená, avšak na perine.

Na tričku pre priateľku sa objavili drobné čierne bodky, ktoré, ako sa zdá, sú akýmsi práškom (zrejme z tlače), ktorý by mal po praní z odevu zísť.

Ako správny chlap som môj pohľad okamžite nasmeroval na letáčik s pokynmi pre pranie a ďalšiu údržbu oblečenia. Mierne som ostal sklamaný, výrobca doporučuje tričko prať len pri 30°C (pre nezainteresovaných, nejedná sa o vonkajšiu teplotu vzduchu, ale o teplotu vody), bez aviváže a bez použitia tekutého pracieho prostriedku. Dúfam, že to sú len poddimenzované parametre, keďže my bežne perieme na 40-ke, s avivážou a lejeme tam tekutý prací prostriedok. Po prvom vypraní rád zverejním stručný „report“, ak bude záujem :)

Na druhý „skus“

V recenzií sa patrí zverejniť aj praktické skúsenosti. Dlho som uvažoval, ako tento bavlnený produkt užijem. Medzi praktických horúcich kandidátov patrilo nosenie po koleji (ergo internáte), do školy pod košeľu, či na spánok. Keďže kvalitnejšie tričká volím na nosenie do spoločnosti, môj malý tender vyhral prostredný variant.

Sediac v škole, na kolenách netbook, oblečený v „pauzičke“ pod košeľou a píšuc tento článok sa zamýšľam nad pocitmi z môjho aktuálneho odevu a jediné, čo mi vadí, sú zimné topánky v polochladnej miestnosti. Príjemná bavlna a kvalitné spracovanie sa podpisuje na nosenie bez rušivých vplyvov. Keďže tričko je strihom voľnejšie, v mojom prípade je teda vhodné pod voľnejšiu košeľu. Uvidíme v letných mesiacoch…

Moja priateľka ten svoj bavlnený kúsok nosila taktiež do školy, avšak pod svetrom dámskeho strihu, tj. užšieho, a spokojnosťou rovnako neplýtvala. I keď najmenšia možná veľkosť pánskeho strihu je na dámu predsa len stále ešte trochu „vzdušnejšia“.

Záver na záver

Príjemné, kvalitne spracované, drobné výhrady k ošetreniu, no dobrý strih a pohodlné nosenie. V skratke zhrnuté po pár dňovom používaní k plnej spokojnosti. Osobne by som pri rozhodovaní v budúcnosti o využití služieb Shirtinator.sk veľmi vážne uvažoval. Minimálne v oblasti kastomizácie odievania ;)

Otázka na záver: nezaoberal som sa ešte spôsobmi tvorby tričiek, no aj vás fascinuje, ako „tričkári“ dokážu vyrobiť tú časť bez rukávov z jedného kusa látky bez švov? :)

PS, dotyčná maskulínna postava na fotografiách som ja, vo väčších rozlíšeniach je obrázky možné zobraziť v mojom sete na Flickri.

Začalo to s prichádzajúcou zimou. Počas víkendu váhania a zvažovania tzv. „pros&cons“ prišla zima a hneď pondelok som svoje citové rozpoloženie vo vlastníctve pol druha roku starého laptopu HP nx7400 neudržal na uzde a zakúpil si novučičký netbook od spoločnosti Asus, v týchto končinách sveta známy pod značkou Eee PC. Easy to learn. Easy to work. Easy to play.

Za tento necelý týždeň som pochopiteľne ešte nenabudol priveľmi bohaté užívateľské skúsenosti s týmto kúskom počítača, veľkosťou na polceste medzi formátom listu A5 a A4 a hrúbkou asi tak jeden a pol palca, aspoň môjho, no niekoľko chvíľ v rôznych podmienkach som s ním už mal príležitosť stráviť. V škole, v práci, u priateľky, v teréne, na letisku, na posteli, …

Kríza plastového veka a šedý zákal

Aby ste boli v obraze – samotnej kúpe predchádzalo pohnuté obdobie v mojom používaní notebookov. Doposiaľ som mal to šťastie a tú česť, že každý z nich doplatil na menej kvalitné hardvérové spracovanie. Dnes už trojročný Acer, a dnes už používaný mojimi rodičmi, nevydržal otváranie displeja a po oboch stranách sa mu vplyvom fyzikálnych zákonov vytvorili štýlové praskliny, pričom jedna sa rozhodla prejsť naprieč celý rámik a vytvorila tak elegantnú vetraciu štrbinu LCD žiarivke (viď starší článok).

Spomenuté „hápéčko“ si zasa zmyslelo, že ho bolia oči a displej tak pre istotu skôr nefungoval, ako fungoval. Teda, plnohodnotne by sa na ňom pracovať dalo, avšak za podmienky prítomnosti nejakého asistenta, ktorý by držal rámik monitora v nechutne vykrútenej polohe. Zrejme môj pohľad bolí, keď už dva displeje nevydržali moje oči nalepené na pixeloch akvária z tekutých kryštálov :) Táto mašinka svoj boj so šedým zákalom, trvajúci zhruba od septembra, začína prehrávať na plnej čiare. Našťastie, na internáte a v práci používam externý monitor, takže priebeh choroby moje nervy nemusia pozorovať.

Každopádne, čo sa týka kvality tohto notebooku, po ostatných stránkach mu nemám čo vytknúť. Telo je vystužené magnéziovým rámom, hardvér funguje, ako má a okrem monitoru s ním našťastie nie sú žiadne iné problémy.

EEE? Ee, Eee!

Význam výrazu Eee [í:] nájdete v troch anglických vetách v úvode, pochádza teda z uvedených troch „E“ vo význame, že s týmto prístrojom je ľahké pracovať, študovať a hrať sa. Určite však toto PC nie je priveľmi vhodné na hranie hier, v modernom ponímaní vysokých nárokov na konfiguráciu. Pokiaľ však na tom spustím slovný futbal, tak je to všetko v naprostom poriadku :)

V tom malom telíčku bije jednojadrový 1,60 GHz procesor Intel Atom (najmenší čip od Intelu), v spolupráci s 1 GB operačnou pamäťou a pevným diskom o hmotnosti 160 GB. Samozrejmosťou je Bluetooth, „wifinka“ a vyvolení ma môžu vidieť prostredníctvom zabudovanej kamery. Inžinieri v Asuse sa určite snažili, za určitých podmienok je tento počítač schopný vydržať bez 230 voltového zásobníka aj slušných 6 hodín. S bezdrôtovým surfovaním to odhadujem ja a správca napájania Windows XP (SP3) na 5–5,5 hod. Osobne som túto variantu neskúšal, ale v piatok som celý večer presedel na posteli len s batériou, ethernetom, zapnutým Firefoxom (ktorý dokáže papať neskutočné megabajty), PSPad-om, WinSCP a tuším ešte aj občasným MS Wordom.

Navonok sa cez tento „window“ pozerám do sveta prostredníctvom 10-palcového LCD displeja, našťastie matného a svet zasa na oplátku na mňa prostredníctvom už spomínanej 1,3 Mpix kamery. Pod monitorom tu číhajú 2 nozdry zabudovaného stereo mikrofónu, po stranách 3 USB porty a analógový D-SUB výstup na pripojenie externého zobrazovacieho zariadenia.

Pri štyroch diódach na prednej strane, ktoré prezentujú aktuálne dianie „Eeečka“ – stav zapnutia, indikátor napájania, činnosť HDD a bezdrôtové pripojenie – mi chýba rozdielna indikácia nabíjania a behu z našej TNS siete (teda, napájania z elektrickej zásuvky). Ak je počítač vypnutý, tak sa nabíjanie prejavuje blikaním tejto diódy.

Prečo áno, prečo nie

Ak mám priebežne zhrnúť hlavné nevýhody/nedos­tatky tohto počítača, ktoré asi ľudí budú zaujímať predovšetkým, tak asi takto:

• malý display, ktorý ale pri tejto kategórií v zásade malý byť musí, i keď v rámci Eee je naopak takmer najväčší, t.j. 10-palcový (s fyzickým rozlíšením 1024×600 bodov) oproti menším, ktoré dosahujú zhruba 8,9 palca,
• menšia klávesnica a klávesy zasa budú spôsobovať problémy valibukom s drevorubačskými prstami, no veľmi rýchlo sa na to dá zvyknúť a aj asi(za)milovať :),
• absencia CD/DVD mechaniky zasa počas 99% používania tohto PC nevadí – je to mobilný počítač, ak na ňom chce niekto vykonávať všetky úkony spojené s užívaním výpočtovej techniky, tak si kúpi väčší laptop, alebo desktop, no pre tých pár prípadov nie je problém nájsť alternatívnu cestu, ako dáta z optického média dostať do Eee
• hodil by sa rýchlejší procesor a v určitých prípadoch aj rozšíriť operačnú pamäť.

Menší monitor samozrejme po dlhšom používaní začne spôsobovať slabšiu bolesť očí, čo nám dá perfektný dôvod vstať a trochu si stŕpnuté svalstvo pretiahnuť, či zadívať sa do diaľky. Na svoju veľkosť sa môže javiť toto Eee trochu hlučné, nikde som nenašiel možnosť vypnúť vetranie, avšak na spotrebe sa to príliš neprejavuje, spomínané hodnoty výdrže sú vyjadrené aj s týmto rotujúcim čudom.

Čo sa však týka hlavných výhod/predností, rebríček môžme náhodne zotriediť asi takto:

• malý a ľahký,
• žihadlo (na svoju veľkosť príjemný výkon),
• multitouch touchpad,
• možnosť pripojiť ďalší SATA pevný disk (slave),
• miniatúrny napájací zdroj
• a samozrejme dlhá výdrž pri napájaní z batérie.

Na hornej lište s pomocnými tlačidlami nájdeme okrem tlačidla napájania aj 2 programovateľné, jedno na rýchlu zmenu rozlíšenia obrazovky a jedno na vypnutie obrazovky. To sa veľmi hodí najmä v prípade, ak chceme šetriť energiu, ale zasa nechceme prepínať do úsporného režimu. Nedostatok tohto panela je asi len v tom, že tlačidlá sú pomerne úzke a je trochu náročnejšie ich stlačiť. Ale samozrejme po chvíli zvyku sa to dá a dnes som ho už zapínal bez toho, aby som si tento neduh uvedomil.

Záverom…

… môžem kľudne povedať, že za tých pár dní používania tohoto netbooku som s jeho parametrami a chovaním sa spokojný. Prvoradé je predovšetkým uvedomiť si, na čo je toto zariadenie určené a svoj pohľad naň aj týmto upraviť. Cenou a vzhľadom na ostatné recenzie patrí vo svojej triede k tým lepším modelom a ja od neho budem aj toto noblesné chovanie očakávať.

Ostáva mi už len dúfať, že materiály a elektronika vydrží, čo si predsavzala a Asus servis budem musieť kontaktovať menej než jedenkrát. A ak predsa len sa ten počet bude musieť odpútať od nuly, tak našťastie budem ešte používať ako primárny „statický“ počítač spomínaný „slepý“ notebook spod značky HP :)

Ďalšie obrázky nájdete v sade na Flickr-i.