Pred krátkym časom som si zadovážil Amazon Kindle, najnovšiu čítačku elektronických kníh od Amazonu, ktorá svojou funkcionalitou a vlastnosťami dokáže predčiť mnohých svojich konkurentov. Jednak svojim vysokokvalitným displejom, rozmermi, či výdržou.

Rozhodol som sa preto spísať krátku recenziu, ktorá sa dočkala trochu obšírnejšej podoby. Kindle je v nej opísaný najskôr z jeho vizuálnej stránky v prvej časti, druhá časť je venovaná jeho používaniu. Ale pekne poporiadku. 

Stručný obsah:

• Amazon Kindle – čítačka za drobné
  1. Poznáte sa?
  2. Cesta domov (cena a doprava)
  3. Vybaľujeme (prvý pohľad)
  4. Displej
  5. Klik sem, klik tam (klávesnica a navigácia)
  6. Malé telíčko, veľký duch (hardvérová stránka)
• Amazon Kindle – Prakticky fakticky
  1. Plnenie obsahu (formáty súborov)
  2. Ukladanie do poličiek (triedenie)
  3. Čítame
  4. Obrazom, zvukom, experimentálne
• Kúpiť, či nekúpiť

Amazon Kindle – čítačka za drobné

1) Poznáte sa?

Kindle je v súčasnosti tretia generácia čítačiek elektronických kníh, ktorú pod svojou značkou predáva priekopník internetového nakupovania a asi najväčší svetový e-shop Amazon.com.

Z ohlasov Kindle žne slávu, v recenziách je ospevovaný a disponuje miliónmi spokojných užívateľov (podľa neoficiálnych údajov sa počet predaných „kindlov“ pohybuje medzi 1,5 až 3 milióny kusov). Posledná generácia disponuje najnovším typom prevratného displeja, nazvaného oficiálne E-Ink Pearl, niekde zvaný tiež elektronický atrament, alebo elektronický papier, ktorého kvalita je porovnateľná s kvalitou tlače na laserovej tlačiarni.

2) Cesta domov

Vybalíte ho bez stresov…

Kindle som začal považovať za atraktívny už od prvých momentov, ako som sa o ňom dozvedel. Prvá generácia Kindle (zvaná aj Kindle original) stála 399 dolárov, no aj napriek dnes už pomerne premrštenej cene bol do šiestich hodín vypredaný a nepredával sa mimo USA. Druhá generácia, Kindle 2, už s cenou poľavila na 299 dolárov a posledná, tretia generácia, alebo tiež Kindle 3, je dostupný už za 139 dolárov, čo korešponduje s cenou cca 105 eur, resp. 2500 Kč (kurzy k začiatku októbra 2010). Samozrejme, oficiálne žiadny Kindle 1, 2, či 3 neexistuje, Kindle je stále Kindle, keďže vždy novšia generácia plne nahradzuje tú starú.

Pred niekoľkými dňami som sa rozhodol skoncovať s váhaním, vyplnil som objednávkový formulár a „položil som objednávku“. Keďže po súčasnom Kindli je pomerne veľký dopyt, k jeho odoslaniu došlo až po 2–3 dňoch, no k prekvapeniu o ďalšie 2 dni som ho už mal v rukách. Samotné doručenie je veľmi sympatické, vďaka možnosti sledovania zásielky po check-pointoch (konkrétne prostredníctvom UP­S).

Trasa „Lexington, Kentucky, US – Kolín n. Rýnom – Praha“ bola zahájená o 18.51, 15.9. amerického času a pred poludním 17.9. stredoe­urópskeho sa už balíček s novým Kindlom ocitol v mojich rukách.

Na Amazon Kindle a jeho príslušenstvo sa vzťahuje cena dopravy 15 USD za balenie + 5 USD za položku. Znamená, to že kúpenie samotného Kindla stojí 139 + 20 = 159 USD a cena objednávky sa s dopravou vojde do 150-eurového colného limitu, dokedy neplatíte clo a DPH. Ak by bola táto hranica prekročená, bude nutné doplatiť zhruba 22 % z ceny naviac.

3) Vybaľujeme

…stačí len poriadne potiahnuť

Spolu so mnou si nový Kindle objednala aj moja šarmantná polovička a než som sa ja zaoberal vybaľovaním fotoaparátu k zachyteniu prvých krôčikov s novým bábätkom, ona bez váhania a ladným pohybom strhla perforovaný pásik tzv. stress-free balenia. Bez stresu. Očakával som však, že tam bude napísané, ako u predchádzajúcich generácií, poetické „Once upon a time“ (po našom kdebolo-tambolo), no namiesto toho je na začiatku pásika len suché „Pull to open“ (voľne „ťahaj tuna a otvoríš“). Možno kvôli zvýšeniu použiteľnosti pre Američanov.

Vnútri balenia toho veľa nie je. Samotný Kindle, rýchly užívateľský manuál a káblik s americkým sieťovým adaptérom. Káblik sa po odpojení od adaptéra zmení na klasický USB a je možné ho okamžite zapojiť do vášho PC a začať s užívaním si nového zariadenia. To ostatne aj doporučuje prvotne nastavená obrazovka z továrne. Áno, je to displej, nie je to nálepka.

Hneď po otvorení krabice

Veľkosťou je Kindle maličký, ale uhlopriečka displeja je dostačujúca a dosahujúca rozmerov formátu A6. Tretia generácia Kindlov je rozmerovo menšia, takže sa bez problémov zmestí aj do bežnej dámskej kabelky. Jeho váha zasa neprekračuje váhu 300 stranovej knihy v mäkkej väzbe.

Dostupný je len jeden farebný variant, a to grafitovo šedý. Je to aj jeden z rozlišujúcich znakov nového Kindle. Pôvodne som podľa fotografií inklinoval k bielej farbe, ale keď to držím teraz v rukách, tak šedý Kindle sa mi zdá krajší. A možno aj praktickejší. Lepšie zapadne medziiným aj do originál Kindle koženého puzdra.

4) Displej

Ako som už poznamenal, meno nového displeja je E Ink Pearl a Kindle „3“ je prvé zariadenie, do ktorého bol implementovaný. Farba displeja nie je úplne biela, má odtieň klasického knižného papiera. To však samozrejme jeho funkčnosti a efektu vôbec nevadí. Rozsah pozorovacieho uhla v oboch osiach je takmer 180°, čo znamená, že o pozorovacích uhloch sa ani nemusíme baviť. Displej je potiahnutý matnou fóliou, a vyzerá tak asi ako matný fotopapier, na ktorom je vytlačený čiernobiely text. Samozrejme, k dispozícií sú všetky odtiene šedej.

Na ostrom slnku, v tieni, v kombinácií ostrého slnka a tieňa, pod nočnou lampou, v metre, nikde, kde sa nachádza zdroj svetla, nie je problém na displeji nerušene čítať. Cestou do školy v autobuse som si práve toto uvedomil a radšej by som si nechcel predstaviť, ako by sa takých podmienkach chovalo lesklé LCD.

Displej je proste fantastický

5) Klik sem, klik tam

Južne od displeja sa nachádza jednoduchá QWERTY klávesnica, spolu so päť-tlačidlovým ovládačom kurzora, tlačidlami Menu, Home a Back (s názvom výstižným k ich funkciám) a tlačidlá Sym, pre písanie symbolov a čísel, a „Aa“, ktoré nastavuje vlastnosti písma, resp. vlastnosti zobrazenia práve prezeraného dokumentu.

Tlačidlá sú z tvrdého plastu, stisk je tvrdý (taký „mobilový“) a z jej charakteru mám pocit, že nie je určená pre veľmi časté písanie, respektíve, že písanie na tomto zariadení nie je jeho primárnym účelom. Hrubé prsty môžu mať trošičku problém.

Po bokoch sa ale nachádzajú už dobre ovládateľné tlačidlá pre posun na stránkach. Menšie je pre pohyb späť, väčšie vpred. Keďže sú po oboch stranách, čítanie je pohodlné ako v pravej, tak aj v ľavej ruke. Samozrejme, je potrebné chytiť najskôr ten „skill“. Kindle je však ľahký a svojimi rozmermi môže pôsobiť krehko. V ruke však drží dosť pevne.

6) Malé telíčko, veľký duch

Ako som práve spomenul, Kindle môže pôsobiť krehko, no jeho telo je dosť pevné. Neprehýba sa, istotu pri držaní dodáva aj pogumovaná zadná strana. Na spodnej strane sa nachádza micro USB konektor, 3,5mm jack, ovládanie hlasitosti a, samozrejme, tlačidlo pre vypnutie a zapnutie.

Spodná strana s ovládacími prvkami

Šírka je necelých 12,5 cm, výškovo dosahuje asi 19 cm, hrubý je 1 cm. Displej má zhruba 9×12 cm, čo nám dáva uhlopriečku 6 palcov, s rozlíšením 800×600 pixelov a 166 DPI (a dobami vykresľovania 250 ms č/b, max 1 sekunda odtiene šedej).

Podľa dostupných informácií je vnútri 533MHz procesor, 2GB RAM a beží to na Linuxe 2.6.10. Pamäť (SD) pre ukladanie elektronických dokumentov má 3GB a jej voľnú kapacitu je možné zistiť po stlačení tlačidla Menu (mimo práve otvorenú knihu), alebo po pripojení k PC, kde sa Kindle chová ako mass storage, inými slovami ako USB flashka.

Amazon Kindle – Prakticky fakticky

1) Plnenie obsahu

Knihy do Kindle je možné dostať dvomi spôsobmi. Buď bezdrôtovo, alebo po kábli. Po pripojení k počítaču sa teda Kindle správa ako USB flashka, čiže je naň možné kopírovať ľubovoľné súbory a vytvárať si vlastnú adresárovú štruktúru. Tá sa však v Kindli neprejaví, je nutné potom dokumenty eventuálne radiť znova. Samozrejmosťou je nahrávanie typu súborov, ktoré dokáže Kindle prečítať, o tom však neskôr. Z bezdrôtových možností som skúsil len Wifi pripojenie. A to fungovalo skvelo.

Knihy si doň bezdrôtovo je možné nahrávať buď nakupovaním v Kindle Store (ktorý je dostupný ako v Kindli, tak aj cez PC na webe Amazonu), alebo si môžete dokumenty zaslať prostredníctvom e-mailu. Po nákupe v Kindle Store sa kniha automaticky pri prvej príležitosti do Kindle stiahne. Každý Kindle má aj svoj e-mail (niečo@kindle.com), ten si môžete ľubovoľne meniť, a ak zašlete na túto adresu správu s prílohou, tá bude automaticky prevedená do formátu pre Kindle a pri pripojení k internetu sa automaticky do zariadenia stiahne. Ak zašlete dokument na niečo@free.kin­dle.com, príde vám na e-mail potvrdenie o konverzií spolu s odkazom na stiahnutie amazoňáckeho AZW dokumentu. Samozrejme, aj v tomto prípade sa dokument pri prvej príležitosti do Kindla nahrá.

Na e-mail je možné si zaslať súbory DOC, RTF, HTML, TXT, MOBI, resp. práve spomenuté dokumenty v archíve ZIP. Tie budú prekonvertované do formátu pre Kindle. Ak si e-mailom zašlete súbory JPG, GIF, PNG, BMP, či PDF, do zariadenia zaslané budú, ale nebudú sa konvertovať, keďže ich Kindle dokáže prečítať aj sám. Formát DOCX je podporovaný pre konverziu takisto, ale len na „experimentálnej úrovni“.

Kindle dokáže prečítať aj niektoré e-book formáty, predovšetkým spomínaný MOBI, PRC a samozrejme svoj natívny AZW (čo je šifrovaný MOBI).

Ak sa rozhodnete knihy skonvertovať v počítači, najvhodnejším kandidátom je veľmi dobrý nástroj zvaný Calibre. Dokáže previesť niekoľko formátov do, medziinými aj, MOBI, ktorý si potom už len skopírujete do Kindle. Okrem toho, že Calibre ponúka aj správu elektronických kníh, či synchronizáciu s e-čítačkou, vie prečítať aj formát PDB (a samozrejme previesť ho tak, aby ho prečítal aj váš Kindle). Alebo môžte skúsiť napr. PDB previesť priamo do MOBI pomocou online konvertora.

Je však nutné počítať s tým, že tieto prevodníky sú určené (a zrejme aj výlučne testované) pre anglické texty. Pred samotným prevodom je potrebné najskôr skontrolovať vstupné kódovanie, respektíve počítať s tým, že to na prvý pokus nemusí vyjsť (väčšinou sú české/slovenské knihy v kódovaní Windows-1250).

Ak si zašlete dokument PDF e-mailom na Kindle, a do predmetu zadáte „Convert“, server sa ho pokúsi skonvertovať do formátu AZW a doručiť do zariadenia (alebo si ho môžete vyššie popísaným spôsobom stiahnuť).

Súbory, ktoré Kindle sám prečíta je možné si samozrejme doň nahrať aj prostredníctvom USB káblika.

E-mail o tom, že si môžete stiahnuť dokument vo formáte AZW

2) Ukladanie do poličiek

V Kindli je možné vytvárať tzv. kolekcie, alebo niečo ako adresáre s knihami. Tie neodrážajú štruktúru adresárov v pamäti, preto je nutné si dokumenty radiť cez rozhranie prístroja. V jednej kolekcií potom môžu byť už len e-knihy, kolekciu v kolekcií nevytvoríte.

Kolekcie dokumentov na úvodnej obrazovke

Kolekcie neboli hneď povolené. Po pripojení do internetu sa automaticky stiahla aktualizácia, ktorá medziiným vytváranie kolekcií odblokovala. Neviem teraz presne, aké nové funkcionality sa s aktualizáciou odkryli, pretože v čase pripojovania Kindle do internetu som ho vlastnil asi len 2–3 hodiny, ale myslím, že Kindle sa sám s Amazonom spároval a zaregistroval sa.

Možné je tiež vytvoriť knihu z obrázkov, stiahnutých napr. z Google Books, ako obrázky jednotlivých stránok.To súvisí s vlastnosťou prezerania obrázkov.

3) Čítame

Aby sme sa dostali k tomu, na čo Kindle určený je – k čítaniu. Keďže sa však jedná o tak jednoduchú vec, snáď ani nie je potrebné o tom veľmi písať. Najsmerodajnejším faktorom je kvalita displeja, tá určuje celkový dojem, ktorý z používania Kindla budete mať. Prechádzanie strán nepôsobí rušivo, aj napriek tomu, že celý displej preblikne do čierna a potom späť do biela. Vyššie bolo spomenuté, že takéto prekreslenie obrazovky trvá len pár desatín sekundy, inak povedané – kým prejdete zrakom z konca stránky na jej začiatok, budete už môcť čítať prvé slová novej strany. Bez zdržania a, čo je podstatné, bez rušivého efektu.

Ak máte text vo formáte AZW alebo MOBI, po stlačení „Aa“ môžete upravovať vlastnosti textu – veľkosť, typ fontu, kontrast, riadkovanie, … V prípade PDF je možné upravovať len zoom a kontrast. Preto je vhodné, ak si chcete čítať knihy v PDF, a máte ich zdroje napr. v DOCe, nastavte si veľkosť stránky na A6 (príp. ručne 9×12 cm), resp. na A5, ale s veľmi veľkým písmom, a až potom si ich skopírujte do Kindla.

Úprava parametrov textu AZW/MOBI (vľavo) a PDF (vpravo)

4) Obrazom, zvukom, experimentálne

Kindle obsahuje aj hry. Nepredstavujte si však 3D strieľačky, či nejaké arkády. Medzi skryté funkcionality Kindle totiž patrí, po stlačení kombinácie Shift+Alt+M, hľadanie mín, či po následnom stlačení G aj piškvorky. O hrách je to všetko, pretože Kindle samozrejme nie je určený na hranie hier.

Hľadanie mín – minesweeper

Kindle vám dokáže vaše elektronické knihy aj predčítať. Obsahuje zabudovanú hlasovú čítačku, ktorá celkom plynule a zrozumiteľne zvláda čítať texty. Avšak správna výslovnosť je naprogramovaná len pre angličtinu, takže spustiť čítanie textu v slovenčine či češtine vám spôsobí maximálne 3 vtipné minúty, no potom to začne byť nezaujímavé.

Znamená to teda, že Kindle disponuje reproduktormi, ktoré sa nachádzajú v horných rohoch na zadnej strane zariadenia, ako už bolo spomenuté aj zvukovým jack konektorom a ovládaním hlasitosti. Vývojári preto skúsili do Kindle doplniť aj jednoduchý MP3 prehrávač, vďaka ktorému je možné počas čítania kdekoľvek počúvať aj hudbu. Ten sa však nachádza v menu v sekcií “Experimental”, to znamená, že za jeho funkčnosť Amazon neručí a nie je isté, ako sa bude v rôznych situáciach správať. Spolu s MP3 prehrávačom je v rovnakej sekcií aj webový prehliadač WebKit. Najmä prostredníctvom neho je možné nakupovať nové knihy v Kindle Store. Webové stránky Kindle zobrazuje prekvapivo dobre, len opäť, je vidieť, že toto zariadenie nie je určené k týmto účelom. Okrem toho, že displej je na web malý a je nutné ho neustále zoomovať, pri stránkach náročných na prácu procesora je prezeranie webu pomalé a môže pri nich dôjsť aj k zamrznutiu prehliadača. To už ale zamrzne celý Kindle a vy buď počkáte, alebo sa ho pokúsite reštartovať manuálne. To dosiahnete podržaním tlačidla pre vypnutie/zapnutie po dobu 15 sekúnd.

Keď som skúšal niekoľko webov, bez problémov som sa prihlásil napr. na Facebooku, prezrel niekoľko stránok, no keď som sa “experimentálne” pokúsil spustiť na Facebooku video, Kindle samozrejme zamrzol.

Zaujímavosťou je aj set obrázkov, ktoré sú zobrazené po vypnutí. Stále, keď vypnete Kindle, zobrazí sa iný prednastavený obrázok. Najčastejšie to sú portréty slávnych literátov, ako Jules Verne, Mark Twain, Jane Austen, …, ale aj iné výjavy, napr. schéma nejakej baziliky, starý obrázok nejakého stroja, či vysvetlenie, prečo sa Kindle volá Kindle.

PS: screenshoty spravíte kombináciou Shift+Alt+G.

Kúpiť, či nekúpiť?

Ak sa rozhodujete pre kúpu Kindle, musíte mať jasno, na čo ho chcete. Kindle sa nedá porovnávať, ak to myslíte vážne, s Apple iPadom, či inými multimediálnymi zariadeniami. Kindle je na čítanie textu. Je to elektronická čítačka a ak si ju kupujete s týmto vedomím, sklamaní nebudete.

Na Kindli je samozrejme možné čítať aj školské skriptá, avšak 6-palcový displej stranu A4 v PDF korektne celú zobraziť nedokáže. Buď si ju musíte priblížiť, alebo si ju predtým v počítači upraviť.

Prvý film Iron Man nám predstavil Tonyho Starka (Robert Downey Jr.) ako miliardára, ktorý vynálezom novej technológie je schopný prežiť s pomaly pohybujúcimi sa šrapnelmi v tele. Tá zároveň tvorí základný mechanizmus, resp. napája jeho novú identitu superhrdiny. Druhý film už však Tonyho Starka predstavuje v úplne inom svetle. Na rozdiel od prehliadok lietajúcich a palebných schopností Iron Man obleku, sa hlavným jadrom filmu stáva zobrazenie pomaly umierajúceho hrdinu. Vedľajšie príznaky, na prvý pohľad dokonalej technológie, sa totiž stále viac prejavujú. Nútia tak hlavného hrdinu, ktorý nie je schopný vymyslieť dokonalý liek, aby v zúfalstve konal v mnohých prípadoch tak… iracionálne.

K tomuto všetkému je potrebné samozrejme pripočítať ďalší problém. Akčný film by sa nezaobišiel bez „záporáka“, ktorého stvárnil Mickey Rourke. Na scéne sa objavuje vlasatý Rus s výzorom bodybuildingového alkoholika, ktorý si, podobne ako Tony v Afganských jaskyniach, vyrobil doma v moskovskej pivnici špeciálne elektrické bleskyšľahajúce reťaze (snažiac sa odkopírovať Starkovu technológiu svietiaceho jadrového reaktoru v hrudníku). Tony Stark síce jeho prvotný úder práve na pretekoch F1 s miernymi problémami síce zastaví, no prihrá tak svojmu zbrojnému konkurentovi v USA nového ruského génia, ktorý pre neho vyrobí sériu robotických vojakov a lá Iron Man. A akčná bitka v uliciach  mesta sa môže začať.

Iron Man 2 je iný. Áno, Tony Stark zostarol. Pribudlo mu niekoľko vrások, sem-tam nejaká vystupujúca žilka (či už od stresu, alebo od postupujúcej choroby), no stále je to hrdina, ktorý sa odmieta vzdať svojho životného cieľa pre svetový mier. Firma a súkromný život sa mu pomaly ale isto zosýpajú ako domček z karát a na otvorenej scéne sa musí vyrovnať s Rusom, ktorý sa zrodil odnikiaľ a prišiel si pre pomstu. Mne osobne však zaimponoval práve tento iný pohľad na rodiaceho sa superhrdinu. Ukazuje, ako zdanlivo dokonalá vec dokáže človeka zbaviť zmyslu a chute do života a zároveň, aké dôležité je mať pri sebe ľudí, ktorí (úloha Gwyneth Paltrow) nás v tom nenechajú samých.

Za mňa však 8/10, keďže prvý snímok bol o máličko lepší, avšak osobne doporučujem pozrieť v chronologickom slede obe filmy.

V kinách Iron Man 2 už pomaly končí, na DVDčkách a snáď aj Blu-Ray bude dostupný už čoskoro. Zakúpiť si ho bude možné napríklad v internetovom obchode Gorila.sk.

Vizuálne efekty asi nemá význam veľmi rozoberať, pretože osobne som vôbec, ani na moment, nezapochyboval, žeby niečo bolo umelo vytvorené tisícmi počítačových procesorov, byť som sa zádumčivo snažil. Niektoré pasáže filmu sú však, myslím, nevhodné pre 3D premietanie. Rozostrené skákajúce akčné scény mi dokázali spôsobiť krátky okobôľ, našťastie, dohromady netrvali dlhšie, než pár minút. Oproti trojhodinovému diáku teda pomerne zanedbateľná dĺžka. Do trojdimenziálnej scény by som asi volil menej prudkých pohybov, predsa len, ani v reálnom živote sa pričasto nepozeráme okolo seba roztrasene, ani v rýchlej akcií.

Na rozdiel od ohlasov kritikov sa mi príbeh páčil. Je jednoduchý, lineárne sa rozvíja, neobsahuje žiadne veľké intrigánske zápletky a jeho zhliadnutie je tak viac oddychové, než namáhavé na pozornosť. Cameronovi sa to určite podarilo. Závery z filmu sa z očakávaní trochu pozmenili – prichádzal som v domnení slabého príbehu a super 3D efektov, odchádzal som so zážitkom dobrého príbehu a klasických 3D efektov. Majestátnosťou obrovského plátna IMAXu je určite jeho rozmer a neštandardný, „neširokouhlý“ formát. Práve to nám dáva dojem, že keď napr. niečo v popredí padá, tak to „vypadáva von“ z normálneho formátu plátna (tohoto mohlo byť aj viac). Možno to nie je príliš veľký rozdiel od kina menšieho plátna, ako napr. Palace Cinemas, či Village Cinemas. Fajnšmekri a ajmaxáci dúfam prepáčia. Sumár: vizuálne efekty super, 3D obyč :)

Škoda, že IMAX neponúka štandardne aj ostatné, echt-3D snímky, ako napr. dinosaurov, či podmorský svet, pretože tie by som si veľmi rád pozrel a porovnal.

Úplným záverom konštatujem, že Avatar je pekný film, s čistou dejovou líniou, kvalitným spracovaním, dobrou hudbou, nenudil a najmä posunul vpred počítačovú vizualizáciu postáv. A, vskutku, aj dabing sa prekvapivo dal, neotravoval. Filmu by neuškodilo, keby bol distribuovaný len v 2D verzií.

V podstate sa jedná o službu, prostredníctvom ktorej si môžete veľmi jednoducho, za príjemnú cenu, navrhnúť vlastné tričko, ktoré vám bude následne vyrobené a zaslané. Shirtinator sa nezaoberá len tričkami, ale aj ďalšími produktmi – vlastné kuchynské zástery, puzzle, podložky pod myš, tašky, odznaky a ďalšie. Samozrejme, nie je nutné vytvárať si motív vlastný, ponuka hotových tričiek je pomerne rozsiahla. Ja, človek z povahy nenáročný v sebaprezentácií na prsiach, som si zvolil dva rôzne hotové motívy, ktoré som následne prerozdelil medzi seba a moju priateľku. Pôvodne som pre priateľku uvažoval vlastný motív s nápisom „I’m with stupid“, ale vzhľadom na podmienku, že oba kusy vlastného návrhu musia byť rovnaké, som od tohto nápadu z pragmatických dôvodov rýchle upustil.

Výber padol na dvojicu Pause (ďalej len „pauzička“) a Natural. Keďže možnosť bola len 2-krát pánske tričko, priateľke sme vybrali najmenšiu možnú veľkosť.

Na prvý pohľad

Niekoľko dní po spomenutom výbere som obdržal zásielku z Bratislavy s dvomi krásnymi, po novote voňajúcimi, tričkami. Ako prvé som si po vybratí zo sáčika všimol, okrem príjemného materiálu indikujúcemu skutočne 100%-nú bavlnu, veľmi kvalitne spracovanú potlač. Nie je to bežný druh potlače, ktorá už od prvého pohľadu vzbudzuje dojem, že nemusí prežiť pár vypraní, alebo že po noci strávenom v takomto tričku, sa potlač ráno objaví síce neporušená, avšak na perine.

Na tričku pre priateľku sa objavili drobné čierne bodky, ktoré, ako sa zdá, sú akýmsi práškom (zrejme z tlače), ktorý by mal po praní z odevu zísť.

Ako správny chlap som môj pohľad okamžite nasmeroval na letáčik s pokynmi pre pranie a ďalšiu údržbu oblečenia. Mierne som ostal sklamaný, výrobca doporučuje tričko prať len pri 30°C (pre nezainteresovaných, nejedná sa o vonkajšiu teplotu vzduchu, ale o teplotu vody), bez aviváže a bez použitia tekutého pracieho prostriedku. Dúfam, že to sú len poddimenzované parametre, keďže my bežne perieme na 40-ke, s avivážou a lejeme tam tekutý prací prostriedok. Po prvom vypraní rád zverejním stručný „report“, ak bude záujem :)

Na druhý „skus“

V recenzií sa patrí zverejniť aj praktické skúsenosti. Dlho som uvažoval, ako tento bavlnený produkt užijem. Medzi praktických horúcich kandidátov patrilo nosenie po koleji (ergo internáte), do školy pod košeľu, či na spánok. Keďže kvalitnejšie tričká volím na nosenie do spoločnosti, môj malý tender vyhral prostredný variant.

Sediac v škole, na kolenách netbook, oblečený v „pauzičke“ pod košeľou a píšuc tento článok sa zamýšľam nad pocitmi z môjho aktuálneho odevu a jediné, čo mi vadí, sú zimné topánky v polochladnej miestnosti. Príjemná bavlna a kvalitné spracovanie sa podpisuje na nosenie bez rušivých vplyvov. Keďže tričko je strihom voľnejšie, v mojom prípade je teda vhodné pod voľnejšiu košeľu. Uvidíme v letných mesiacoch…

Moja priateľka ten svoj bavlnený kúsok nosila taktiež do školy, avšak pod svetrom dámskeho strihu, tj. užšieho, a spokojnosťou rovnako neplýtvala. I keď najmenšia možná veľkosť pánskeho strihu je na dámu predsa len stále ešte trochu „vzdušnejšia“.

Záver na záver

Príjemné, kvalitne spracované, drobné výhrady k ošetreniu, no dobrý strih a pohodlné nosenie. V skratke zhrnuté po pár dňovom používaní k plnej spokojnosti. Osobne by som pri rozhodovaní v budúcnosti o využití služieb Shirtinator.sk veľmi vážne uvažoval. Minimálne v oblasti kastomizácie odievania ;)

Otázka na záver: nezaoberal som sa ešte spôsobmi tvorby tričiek, no aj vás fascinuje, ako „tričkári“ dokážu vyrobiť tú časť bez rukávov z jedného kusa látky bez švov? :)

PS, dotyčná maskulínna postava na fotografiách som ja, vo väčších rozlíšeniach je obrázky možné zobraziť v mojom sete na Flickri.

Začalo to s prichádzajúcou zimou. Počas víkendu váhania a zvažovania tzv. „pros&cons“ prišla zima a hneď pondelok som svoje citové rozpoloženie vo vlastníctve pol druha roku starého laptopu HP nx7400 neudržal na uzde a zakúpil si novučičký netbook od spoločnosti Asus, v týchto končinách sveta známy pod značkou Eee PC. Easy to learn. Easy to work. Easy to play.

Za tento necelý týždeň som pochopiteľne ešte nenabudol priveľmi bohaté užívateľské skúsenosti s týmto kúskom počítača, veľkosťou na polceste medzi formátom listu A5 a A4 a hrúbkou asi tak jeden a pol palca, aspoň môjho, no niekoľko chvíľ v rôznych podmienkach som s ním už mal príležitosť stráviť. V škole, v práci, u priateľky, v teréne, na letisku, na posteli, …

Kríza plastového veka a šedý zákal

Aby ste boli v obraze – samotnej kúpe predchádzalo pohnuté obdobie v mojom používaní notebookov. Doposiaľ som mal to šťastie a tú česť, že každý z nich doplatil na menej kvalitné hardvérové spracovanie. Dnes už trojročný Acer, a dnes už používaný mojimi rodičmi, nevydržal otváranie displeja a po oboch stranách sa mu vplyvom fyzikálnych zákonov vytvorili štýlové praskliny, pričom jedna sa rozhodla prejsť naprieč celý rámik a vytvorila tak elegantnú vetraciu štrbinu LCD žiarivke (viď starší článok).

Spomenuté „hápéčko“ si zasa zmyslelo, že ho bolia oči a displej tak pre istotu skôr nefungoval, ako fungoval. Teda, plnohodnotne by sa na ňom pracovať dalo, avšak za podmienky prítomnosti nejakého asistenta, ktorý by držal rámik monitora v nechutne vykrútenej polohe. Zrejme môj pohľad bolí, keď už dva displeje nevydržali moje oči nalepené na pixeloch akvária z tekutých kryštálov :) Táto mašinka svoj boj so šedým zákalom, trvajúci zhruba od septembra, začína prehrávať na plnej čiare. Našťastie, na internáte a v práci používam externý monitor, takže priebeh choroby moje nervy nemusia pozorovať.

Každopádne, čo sa týka kvality tohto notebooku, po ostatných stránkach mu nemám čo vytknúť. Telo je vystužené magnéziovým rámom, hardvér funguje, ako má a okrem monitoru s ním našťastie nie sú žiadne iné problémy.

EEE? Ee, Eee!

Význam výrazu Eee [í:] nájdete v troch anglických vetách v úvode, pochádza teda z uvedených troch „E“ vo význame, že s týmto prístrojom je ľahké pracovať, študovať a hrať sa. Určite však toto PC nie je priveľmi vhodné na hranie hier, v modernom ponímaní vysokých nárokov na konfiguráciu. Pokiaľ však na tom spustím slovný futbal, tak je to všetko v naprostom poriadku :)

V tom malom telíčku bije jednojadrový 1,60 GHz procesor Intel Atom (najmenší čip od Intelu), v spolupráci s 1 GB operačnou pamäťou a pevným diskom o hmotnosti 160 GB. Samozrejmosťou je Bluetooth, „wifinka“ a vyvolení ma môžu vidieť prostredníctvom zabudovanej kamery. Inžinieri v Asuse sa určite snažili, za určitých podmienok je tento počítač schopný vydržať bez 230 voltového zásobníka aj slušných 6 hodín. S bezdrôtovým surfovaním to odhadujem ja a správca napájania Windows XP (SP3) na 5–5,5 hod. Osobne som túto variantu neskúšal, ale v piatok som celý večer presedel na posteli len s batériou, ethernetom, zapnutým Firefoxom (ktorý dokáže papať neskutočné megabajty), PSPad-om, WinSCP a tuším ešte aj občasným MS Wordom.

Navonok sa cez tento „window“ pozerám do sveta prostredníctvom 10-palcového LCD displeja, našťastie matného a svet zasa na oplátku na mňa prostredníctvom už spomínanej 1,3 Mpix kamery. Pod monitorom tu číhajú 2 nozdry zabudovaného stereo mikrofónu, po stranách 3 USB porty a analógový D-SUB výstup na pripojenie externého zobrazovacieho zariadenia.

Pri štyroch diódach na prednej strane, ktoré prezentujú aktuálne dianie „Eeečka“ – stav zapnutia, indikátor napájania, činnosť HDD a bezdrôtové pripojenie – mi chýba rozdielna indikácia nabíjania a behu z našej TNS siete (teda, napájania z elektrickej zásuvky). Ak je počítač vypnutý, tak sa nabíjanie prejavuje blikaním tejto diódy.

Prečo áno, prečo nie

Ak mám priebežne zhrnúť hlavné nevýhody/nedos­tatky tohto počítača, ktoré asi ľudí budú zaujímať predovšetkým, tak asi takto:

• malý display, ktorý ale pri tejto kategórií v zásade malý byť musí, i keď v rámci Eee je naopak takmer najväčší, t.j. 10-palcový (s fyzickým rozlíšením 1024×600 bodov) oproti menším, ktoré dosahujú zhruba 8,9 palca,
• menšia klávesnica a klávesy zasa budú spôsobovať problémy valibukom s drevorubačskými prstami, no veľmi rýchlo sa na to dá zvyknúť a aj asi(za)milovať :),
• absencia CD/DVD mechaniky zasa počas 99% používania tohto PC nevadí – je to mobilný počítač, ak na ňom chce niekto vykonávať všetky úkony spojené s užívaním výpočtovej techniky, tak si kúpi väčší laptop, alebo desktop, no pre tých pár prípadov nie je problém nájsť alternatívnu cestu, ako dáta z optického média dostať do Eee
• hodil by sa rýchlejší procesor a v určitých prípadoch aj rozšíriť operačnú pamäť.

Menší monitor samozrejme po dlhšom používaní začne spôsobovať slabšiu bolesť očí, čo nám dá perfektný dôvod vstať a trochu si stŕpnuté svalstvo pretiahnuť, či zadívať sa do diaľky. Na svoju veľkosť sa môže javiť toto Eee trochu hlučné, nikde som nenašiel možnosť vypnúť vetranie, avšak na spotrebe sa to príliš neprejavuje, spomínané hodnoty výdrže sú vyjadrené aj s týmto rotujúcim čudom.

Čo sa však týka hlavných výhod/predností, rebríček môžme náhodne zotriediť asi takto:

• malý a ľahký,
• žihadlo (na svoju veľkosť príjemný výkon),
• multitouch touchpad,
• možnosť pripojiť ďalší SATA pevný disk (slave),
• miniatúrny napájací zdroj
• a samozrejme dlhá výdrž pri napájaní z batérie.

Na hornej lište s pomocnými tlačidlami nájdeme okrem tlačidla napájania aj 2 programovateľné, jedno na rýchlu zmenu rozlíšenia obrazovky a jedno na vypnutie obrazovky. To sa veľmi hodí najmä v prípade, ak chceme šetriť energiu, ale zasa nechceme prepínať do úsporného režimu. Nedostatok tohto panela je asi len v tom, že tlačidlá sú pomerne úzke a je trochu náročnejšie ich stlačiť. Ale samozrejme po chvíli zvyku sa to dá a dnes som ho už zapínal bez toho, aby som si tento neduh uvedomil.

Záverom…

… môžem kľudne povedať, že za tých pár dní používania tohoto netbooku som s jeho parametrami a chovaním sa spokojný. Prvoradé je predovšetkým uvedomiť si, na čo je toto zariadenie určené a svoj pohľad naň aj týmto upraviť. Cenou a vzhľadom na ostatné recenzie patrí vo svojej triede k tým lepším modelom a ja od neho budem aj toto noblesné chovanie očakávať.

Ostáva mi už len dúfať, že materiály a elektronika vydrží, čo si predsavzala a Asus servis budem musieť kontaktovať menej než jedenkrát. A ak predsa len sa ten počet bude musieť odpútať od nuly, tak našťastie budem ešte používať ako primárny „statický“ počítač spomínaný „slepý“ notebook spod značky HP :)

Ďalšie obrázky nájdete v sade na Flickr-i.