Posledná etapa za nami sa začala vŕšiť, až sa nakoniec zavŕšila. V uplynulé dni sme sa presunuli z Talianska cez Rakúsko do Nemecka, tam sme prespali, čo-to ponavštevovali, a zavetrili stredoeurópsky slovanský vietor, ktorý nás dohnal do Slovenska. Teda… skôr dopršal k Slovensku, keďže počasie sa s nami na rozlúčku nepáralo.
Toskánsko je jedno z najmalebnejších území na svete. Musí byť. Keď sa človek ocitne v jeho lone, v jednej z pokojných dediniek na kopci, ako to tu býva zvykom, zabudne na všetky starosti, ktoré ho v meste opantávajú a musí sa kochať okolitou prírodou a fascinujúcim množstvom vínnych hájov a kamenných domčekov.
Michelangelov David
Dnešný deň sme mali v diári vyčlenený na návštevu centra Florencie, no už zo včerajšieho dňa sa na nás valili pochybnosti o jeho priebehu. Zo všetkých meteoserverov boli na dnes v kotline okolo hlavného mesta Toskánska hlásené prehánky alebo búrky. My sme však počasiu dôverovali, veď predsa má Florencia povesť najteplejšieho a najslnečnejšieho mesta. Dnes však asi nie.
Polizia Stradale
Pohli sme sa ďalej. Zatiaľ to máme tak, že dve noci pobudneme v jednom regióne a ide sa na juh. Najskôr Veneto, potom Emilia Romagna, a teraz sme v srdci Toskánska – vo Florencií. Tu dnes večer len oddychujeme, do centra a múzeí sa chystáme zajtra. Ale poporiadku.
A pokračujeme. Minulý článok hovorí o ceste sem, do Talianska, a o prvom dni. Medzitým sme sa už stihli posunúť ďalej. Včera sme navštívili Benátky a dnes ráno sa vybrali do Bologne.
Pred nejakým časom sme s mojou priateľkou uvažovali, aký druh dovolenky a v akej destinácií tohoto roku zvoliť. Padali rôzne návrhy, no všetky prípady miest sa týkali jednej európskej krajiny – Talianska. Tak sme sa rozhodli, že to rovno pojmeme dobrodružne a naplánujeme si po Taliansku roadtrip.
Je pomerne rozšírené, že majitelia domácich miláčikov, či šťastní rodičia novonapečeného potomka majú v úmysle svoj objekt starostlivosti začleniť do spárov sociálnych sietí. Vytvoria mu tak nový profil, čoby novú osobu, ktorá na Facebooku disponuje vlastným prihlasovacím menom a heslom. Následne sa s ním stanú priateľmi, upravia mu profil, pridajú fotografie a prispievajú na stenu v mene jeho.
Lenže.
Môžeme to porovnať k prvým krokom dieťaťa. Prešiel si tým každý z nás, nedá sa tomu vyhnúť už takmer nikde, pomaly na každej polici v serverovni je nejaký kútik, ktorý tým trápi ľudí. Áno, je to on, registračný formulár. Zlý, častokrát nepriateľský, mnohopoložkový a dolujúci všetky naše súkromné informácie.
Ale všetkým tým mukám môže byť koniec. Raz a navždy. Poďme sa na chvíľu zamyslieť nad celou tou zamotanou problematikou.
Poznáte to. Či už inzeráty typu „hľadáme kodéra HTML/CSS“, alebo osobné stránky typu „som HTML/CSS kodér“. Lenže, nebolo by to etymologické okienko, keby v tom neviazol nejaký háčik. Všadeprítomné preberanie cudzích slov, a ich postupne stúpajúca miera integrácie do všednej komunikácie, sa stáva kontraproduktívne vrahom ich pôvodného, resp. správneho významu.
V prvom článku opisov výletu mňa a mojej drahej som popísal náš príchod do Milána. O sile a rozmeroch katedrály Duoma, da Vinciho Poslednej večeri, či o svetoznámej La Scale ste si, snáď, čosi prečítali v druhej časti seriálu. Keďže som všetky tri partie písal naraz, momentálne si nahmatávam žilky pod očami a strácam slová, ale seriál dokončíme. Či už verbálne, alebo vizuálne.
Keďže nie je známe kedy, a či vôbec, sa do Milána ešte vrátime, chceli sme pochopiteľne využiť každú voľnú časovú špáru a nabiť náš harmonogram do poslednej nitky. Myslím, že žiaden prechodený meter nevyšiel nazmar, a žiadne euro sme nemuseli v dlaniach dlho žmoliť a nechať si ujsť príležitosť. Zaujíma vás futbal?
Tomáš Gluchman — autor je zanietený používateľ internetu a tvorca webov. Venuje sa internetovému marketingu, sociálnym sieťam a tvorbe moderných webových stránok. Viac informácií →
Half the money spent on advertising is wasted, but no one knows which half.
Táto webová stránka nie je kompatibilná so zastaralými internetovými prehliadačmi.